Informačné „taktizovanie“.

25.10.2007 „Žiadne útoky neonacistov sa v Nitre v poslednom období nestali.“ Takto reagoval J. Štark pre médiá po 19 dňoch od útoku na členov hudobnej skupiny v Starej pekárni a 6 dní po útoku na študentov pri Starom divadle. „Neviem, kto má odkiaľ informácie, že v Starej pekárni mal byť nejaký útok neonacistov. Nie je to pravda. My sme to preverovali, nič tam nebolo hlásené, niet poškodeného – rovnako ani v prípade údajného útoku 19. októbra“. „Podľa jeho slov mu to pripadá skôr ako umelé vyvolávanie problému.“30.10.2007 „Polícia potrebovala vyprovokovať reakciu. Zverejnila preto informáciu, že doterajšie šetrenie nepreukázalo, že sa incident stal. Veci sa hneď rozhýbali.“ Takto reagoval pre médiá o ďalších päť dní o tých istých prípadoch ten istý J. Štark. „Polícia na prípade intenzívne pracovala od začiatku.“ Takže prvé tvrdenie policajného funkcionára, že žiadne útoky extrémistov v Starej pekárni ani pri Starom divadle neexistovali a takéto tvrdenia len umele vyvolávajú problém, nakoniec pravdivé neboli. Ak teda pravdivé neboli, tak J. Štark v prvom prípade médiám hovoril vedome nepravdu, čiže klamal. Klamstvo voči médiám a občanom použil nato, aby sa „veci rozhýbali“, myslel tým, aby polícia tieto prípady zdokumentovala a zistila páchateľov. Ani ho nenapadlo, že práve verejným odmietaním existencie týchto trestných činov dával ako vysoký policajný funkcionár občanom a teda aj poškodeným a svedkom týchto incidentov najavo, že polícia nemá záujem ich skutočne riešiť. Veď stačilo tak málo, práve do médií povedať pravdu, že sa skutky stali a polícia vyzýva všetkých poškodených a svedkov, aby sa u nej prihlásili. Ale načo to takto jednoducho robiť, keď sa to dá tak krásne zložito. Len aby to nakoniec J. Štarkom nebolo preto takto vysvetlované, že bolo treba „takticky“ pred verejnosťou vyriešiť dlhodobú nečinnosť polície v týchto prípadoch. V súvislosti s týmito dvomi prípadmi je treba ešte J. Štarkovi pripomenúť, že polícia ešte nevykonala všetko čo mala, keďže zatiaľ v prípade Starej pekárne obvinila zo skupiny asi 10 páchateľov len dvoch a v prípade Starého divadla zo skupiny asi 15 páchateľov len šiestich. Najmenej 10 až 15 potenciálnych páchateľov stále uniká spravodlivému trestu. 6.11. 2007 „Zásah bol plánovaný a v norme“,tvrdila pre TA3 nitrianska policajná hovorkyňa o policajnej razii 3.11.2007 v klube Naozzay. Malo ísť o preventívno-bezpečnostnú akciu proti extrémistom a podávaniu alkoholu mladistvým. V klube Naozzay mali byť v minulosti opití mladiství a preto tam v sobotu polícia vtrhla. Najlepšie o dôvodoch policajnej razie v klube Naozzay a v ďalších 23 nitrianskych podnikoch vypovedá písomné stanovisko policajnej hovorkyne Čuhákovej pre TA3 „Na základe analýzy bezpečnostného stavu v nitrianskom okrese vykonala polícia v sobotu 3.11.2007 preventívno-bezpečnostnú akciu, zameranú na zamedzenie páchania majetkovej trestnej činnosti, zamedzenie nepriaznivého vývoja nápadu trestných činov lúpeže, eliminovanie prejavov extrémizmu a aj eliminácii páchania priestupkov so zreteľom na podávanie alkoholu mladistvým a maloletým. Medzi kontrolovanými objektami bol aj hudobný klub Naozzay na Kupeckej ulici v NR.“ 7.11.2007 – tlačová konferencia J. Štarka, ktorý tvrdil, že polícia získala informáciu o pripravovanej výtržnosti dňa 3.11.2007 v klube Naozzay. „Predtým sme si dali overiť operatívnymi pracovníkmi, či tam môžu byť také osoby a povedali, že áno.“ dodal J. Štark. Z tohoto dôvodu polícia vykonala v klube policajnú akciu, ktorá sa však nepotvrdila a žiadne také osoby sa tam nenachádzali. Takže, akoby len náhodou už vypadol a stratil sa pôvodný dôvod policajnej akcie : preventívno-bezpečnostný, a rovnako i fakt, že klub Naozzay bol len jedným z 24 plánovaných a preverovaných objektov. Naopak J. Štark tvrdil, že táto akcia už nebola plánovaná ako preventívna, ale jej dôvodom bola aktuálna informácia o pripravovanej trestnej činnosti. Neodpovedal ani nato, prečo si ako vedúci celej „preventívno-bezpečnostnej akcie“ neoveril situáciu tesne pred zásahom vyslaním jedného či dvoch operatívnych pracovníkov k osobnej previerke priestorov a situácie v klube Naozzay ? Rovnako neodpovedal na možnú alternatívu zabrániť prípadnej výtržnosti v klube „preventívnym“ vyslaním primeraného počtu policajtov, či už v civilnom odeve alebo uniformovaných a ich pasívnym zotrvaním počas hudobného koncertu. Pravdaže, takéto prípravy sa mohli uskutočniť i v úzkej spolupráci s usporiadateľmi koncertu. Podľa vyjadrenia J. Štarka uvedený služobný zákrok priamo riadil riaditeľ poriadkovej polície krajského riaditeľstva. Predpokladám, že sa jednalo o služobný zákrok a použitie donucovacích prostriedkov pod jednotným velením. Znamená to, že o použití týchto prostriedkov ale aj za zákonnosť celej akcie zodpovedá iba jej veliteľ, v danom prípade riaditeľ poriadkovej polície. Nechápem potom vyjadrenia J. Štarka na adresu svojich podriadených, členov zásahovej jednotky, že v prípade porušenia zákona je schopný týchto i prepustiť zo služby. Len dúfam, že veliteľ zákroku dodržal zákon (§ 66 ods. 1 zákona o PZ) a rozhodnutie o použití donucovacích prostriedkov zachytil na zvukovom alebo písomnom zázname a vzhľadom na spôsobené zranenie J. Štark spracoval záznam o ich použití v súlade so zákonom. To preto, lebo na ním rozdávaných videozáznamoch pre médiá takýto pokyn zachytený nebol. Pre všetkých policajných funkcionárov vrátane J. Štarka platí zásada osobnej dôveryhodnosti. Táto sa ťažko získava, ale veľmi ľahko a na dlho stráca. Potom aj pravda vyslovená z takýchto úst vyznieva pokrivene. Aktualizované 8. novembra 2007 o 17,15 h. Krajská hovorkyňa PZ Nitra na žiadosť TA3 oznámila, že požadovanú časť videonahrávky z policajného zásahu v klube Naozzay (prvých niekoľko minút od začiatku vstupu polície do klubu) polícia nemôže poskytnúť, pretože takúto nahrávku nemá. Osobne si myslím, že ak by polícia poskytla takúto videonahrávku a občania by videli a najmä počuli "nástup" polície, vôbec by sme už nemuseli ničím argumentovať a dokazovať, že služobný zákrok nebol primeraný situácii. Problém poskytnúť veejnosti videonahrávku je veľmi podobný situácii, keď nitriansky vyšetrovateľ odmietol vydať poškodenej Hedvige Malinovej videonahrávku z jej výsluchu s tvrdením, že táto bola urobená len pre "služobné účely".