Môže polícia všetko ?

Čo sa vlastne malo stať ? Mladá vodička v skoré ráno na peknom a drahom osobnom aute, pred ktoré sa z vedľajšej cesty zaradilo osobné vozidlo, aby nemusela znižovať rýchlosť, prešla cez súvislú čiaru a predišla ho. Je faktom, že sa dopustila priestupku. Nikoho však týmto manévrom bezprostredne neohrozila. Osobné vozidlo ju stále sledovalo a po troch či štyroch kilometroch blikalo svetlami a tlačilo sa na jej auto až na vzdialenosť pol metra. Dostala strach a ťažko sa na dopravnú situáciu pred sebou sústreďovala. Preto došlo k ďalšej kolízii, keď včas nepostrehla odbočovanie pred ňou idcúceho vozidla a musela opäť cez súvislú čiaru prejsť na chvľu do protismeru, takže oprotiidúce vozidlo sa jej muselo vyhnúť. Za ňou stále idúce vozidlo ju nakoniec predbehlo a na mávanie členov osádky zastavila. Vystúpili dvaja uniformovaní policajti, ktorí jej začali hovoriť, že ju to bude stáť vodičský preukaz. Na jej otázku, či možno priestupok vybaviť aj inak a to peňažnou pokutou a ponúknutím bankovky, policajti reagovali oznámením, že sa ich pokúšala podplatiť. Hovorca - policajti boli „povinní“ vykonať zákrok aj mimo službu, pretože bol spáchaný priestupok. Martin Korch nezapochyboval ani na chvíľu a tvrdil, že policajti boli povinní v zmysle zákona aj mimo výkon svojej služby zakročiť, pretože bol spáchaný priestupok. To je pravda. Avšak len polovičná. Nerobme z celej situácie neprehľadný guláš ale rozfázujme ju. Mladá vodička sa najprv dopustila priestupku, keď obehla osobné vozidlo a pritom prešla cez súvislú čiaru. V zmysle § 9 ods. 2 záikona o policajnom zbore, musí policajt mimo službu vykonať zákrok pri páchaní priestupku len za splnenia ďalšej podmienky, že priestupkom bol bezprostredne ohrozený život, zdravie alebo majetok. V tomto prípade však táto podmienka splnená nebola. Svojím manévrom nikoho a nič bezprostredne neohrozila. Preto policajti priamo nevykonávajúci službu nemali zákonné splnomocnenie okamžite vykonať služobný zákrok voči priestupkyni. Preto ich ďalšie konanie a to svetelná signalizácia blikaním a približovaním do tesnej blízkosti vozidla priestupkyne bolo nielen v rozpore so zákonom ale priamo ohrozovalo bezpečnosť premávky i samotnú občianku-vodičku a aj iných účastníkov dopravnej premávky. Táto nezákonná činnosť policajtov bola „bezprostrednou“ príčinou následnej dopravnej kolízie, do ktorej sa vystresovaná vodička dostala. Policajti, ktorí zistili spáchanie dopravného priestupku, avšak nemali oprávnenie okamžite zakročiť, mali možnosť túto situáciu riešiť nasledovne. Okamžite nahlásiť operačnému stredisku spáchanie priestupku vodičkou s označením evidenčného čísla vozidla. Bolo už na operačnom dôstojníkovi, či okamžite v smere jej jazdy vyšle dopravnú hliadku, alebo iným spôsobom na mieste predpokladaného výskytu túto zastaví službukonajúca hliadka a vykoná potrebné úkony. Následne mali po nástupe do služby spracovať úradný záznam o priebehu dopravného priestupku, ktorý mali cestou svojho nadriadeného postúpiť príslušnému dopravnému inšpektorátu k jeho riešeniu. Občan – vodič nie je povinný zastaviť vozidlo neidentifikovateľnému subjektu. Týmto zákonným postupom som vyvrátil aj nezmyselné a subjektivistické názory Martina Korcha, že občan má povinnosť zastaviť aj neidentifikovateľnému vodičovi (policajtovi), ak je denné svetlo a miesto zastavenia je frekventované. Naopak, podľa jeho názoru toto urobiť nemusí, ak je to v noci a na slabo frekventovanom mieste. Môj osobný názor je, že ani cez deň ani v noci, pokiaľ policajt nemá špeciálne označené a vybavené vozidlo k zastavovaniu, alebo nevykonáva v uniforme zastavovanie vozidla, nemusí reagovať na pokyny neidentifikovateľnej osoby a pritom sa nemôže dopustiť žiadneho protiprávneho konania. Neviem či si pán hovorca uvedomil koľko policajtov a dokonca v uniformách len v ostatnom čase, sa dopustilo na verejnosti voči občanom trestného činu, dokonca vraždy. Preto je treba rešpektovať opatrnosť občanov a na druhej strane u policajtov je treba vyžadovať zrozumiteľnosť výkonu služby, ktorá nedáva občanovi možnosť rôzneho výkladu a upodozrievania. Musí platiť zásada a tú treba dostať do myslenia najmä policajtov, že i občan, ktorý sa dopustí priestupku ešte nie je žiadny zločinec. Podozrenie z úplatku – len ďalší problém vyvolaný policajtom. Ak by teda policajti konali ako podľa práva mali, a nepozerali sa na občana a priori ako na potencionálneho zločinca, a keď už vodičku zastavili, tak ju zrozumiteľne poučili čoho sa dopustila a aký bude následný postup, tak by nemohlo prísť k rozhovoru o možnosti peňažnej pokuty, či úplatku. Policajti mali jednoznačne uviesť, že oni priestupok nemajú oprávnenie riešiť, že k tomuto sa dostaví privolaná policajná hliadka, ktorá je v službe a táto rozhodne o prípadnej povahe priestupku i spôsobe jeho riešenia. Neprofesionálne stanovisko policajného prezídia – verejná blamáž. Ryba smrdí od hlavy. Preto neschopnosť výkonných policajtov správne aplikovať zákon a chovať sa v každej situácii ako ochránca všetkých občanov je reálnym obrazom až udivujúcej neprofesionality na prezidiálnej-centrálnej úrovni. Tam, kde by verejnosť očakávala perfektné poznanie a ovládanie zákona, schopnosť maximálne využiť ponúkanú šancu na medializáciu policajnej práce a výchovu občanov, nájde len trpké sklamanie. Najlepším dôkazom tohto stavu bol Martinom Korchom prezentovaný argument o preukázaní pokusu úplatkárstva zo strany vodičky tým, že napriek zákonnej možnosti uložiť jej blokovú pokutu len do výšky 2.000,- Sk, táto policajtom ponúkala až päťtisíckorunovú bankovku. K tomu skutočne už nie je čo dodať. PS : na obzore ďalšia Hedviga ?