Neonacisti v Nitre - tušenie súvislostí.

Štyri extrémisticky ladené prípady v Nitre za ostatných šesť mesiacov: 1) 7.4. 2007 - v Nitre zhoreli štyri autá, patriace Číňanom a Rómom, na dom jedného z poškodených páchateľ nasprejoval hákový kríž a rasistické nápisy. V decembri 2006 jednému z týchto poškodených Rómov neznámy páchateľ podpálil pivnicu.Reakcie polície: „Vo všetkých prípadoch je vysoká pravdepodobnosť úmyselného zavinenia cudzej osoby a páchatelia sú neznámi," povedala Renáta Čuháková z tlačového oddelenia nitrianskej polície. 2) jún 2007 - fyzicky napadnutý Zdeno K., svedok v kauze H. Malinová, ktorý verejne označil Roberta B. za jedného z páchateľov fyzického útoku na poškodenú. Reakcia svedka: „Policajti sa ma spýtali, či chcem podať trestné oznámenie, prípadne ísť na ošetrenie, čo som však odmietol. Bol som z toho útoku dosť deprimovaný, nechcelo sa mi púšťať do ďalších vojen." 3) 6.10.2007 - Stará pekáreň - na koncerte sa stali obeťami násilia členovia punkrockových kapiel The Fialky (ČR) a Kaktus, útočila asi 10-členná skupina mladých chlapcov.Reakcia polície : Nitrianska polícia rádiu Expres po útoku na punkrockové kapely v Starej pekárni zo soboty 6.10.2007 (ani vtedy nikto nepodal trestné oznámenie) tvrdila, že aktivita potenciálnych extrémistov v meste nie je zvýšená. ,,Policajti v Nitre to nevnímajú tak, že tieto skupiny v meste vytvárajú atmosféru strachu," povedala vtedy hovorkyňa polície v NR Renáta Čuháková. 4) 19.10.2007 - Staré divadlo - obeťami sa na koncerte stali študenti, útočila asi 15-členná skupinka mladých chlapcov za použitia drevených palíc.Reakcia polície: ,,Nitrianska polícia neprijala doteraz žiadne trestné oznámenie týkajúce sa údajného incidentu v Starej pekárni, ani nevníma konanie potencionálnych extrémistických skupín ako vytváranie atmosféry strachu, alebo ich zvýšenej aktivity. Nitrianska polícia venuje tejto problematike náležitú pozornosť a neustále preveruje a vyhodnocuje informácie a príjima opatrenia, aby bola táto trestná činnosť odhaľovaná a objasňovaná," napísala vo svojom vyjadrení hovorkyňa krajskej polície Renáta Čuháková. 22.10.2007 TV Markíza, Televízne noviny: svedok - obeť útoku potvrdil fyzické napadnutie skupiny návštevníkov divadla skupinou asi 15 až 20 mladých páchateľov s palicami. Polícia bola okamžite na mieste udalosti. 25.10.2007 denník SME: krajský policajný riaditeľ v Nitre plk.J. Stark uviedol: „Žiadne útoky neonacistov sa v Nitre v poslednom období nestali" Podľa Starka nebolo podané ani v jednom prípade trestné oznámenie a "kde nie je poškodený, nie je podozrivý". Napriek tomu polícia preverovala informácie o útoku pred klubom Tatra, ku ktorému malo prísť 19. októbra, približne o 21. hodine. "Preverovali sme záznamy na piatich kamerách, vyťažených bolo 30 ľudí. Nikto z nich nič nevidel, nezistil," konštatoval Stark. 25.10.2007 denník SME: „Dvakrát som preveroval problém, ktorý vznikol v Nitre pri Starom divadle. Všetci tvrdili, že sa nič nestalo," konštatoval minister vnútra Robert Kaliňák. Podľa jeho slov polícia nepotrebuje trestné oznámenie. "Ak je nejaký problém, môže zasiahnuť, čo v minulosti nebolo," uviedol. Kaliňák je presvedčený, že počet útokov neonacistov sa znižuje. Podľa štatistiky poklesol oproti minulému roku o jednu tretinu. "Zvyšuje sa naša citlivosť na tieto útoky," tvrdí.´ Štyri závažné kriminálne prípady, ktoré rozhodne zaváňajú extrémistickými pohnútkami, pričom až na prípad z 19.10.2007 nemajú ostatné doteraz „známych" páchateľov. Okrem prvého prípadu, kde nemožno pochybovať o následku, keďže zničené vozidlá nemožno odškriepiť, v ostatných troch prípadoch polícia nekonala v súlade so zákonom. Závažnosť prípadov nemusí byť totožná s ich následkam,i či už na zdraví a životoch občanov alebo ich majetku. Ak tvrdím, že tieto prípady sú závažné, tak preto, lebo boli spáchané v relatívne krátkom časovom úseku, v jednom meste, skupinou mladých mužov, v jednom prípade so zbraňou, s podozrením na osobitné pohnútky (zabrániť svedectvu o národnostne motivovanom útoku, násilie voči skupinám občanov, prakticky za prítomnosti bezpečnostnej služby) a útoky gradujú časovo i svojou agresivitou. Prípad fyzického násilia voči Zdenovi K., svedkovi v prípade Hedvigy M. Štyria alebo piati mladí muži vo veku do 20 rokov ho čakali pred jeho bydliskom, kde ho najprv napadli slovne a neskôr mu jeden z nich dal facku a chcel ho kopnúť. Podľa slovného doprovodu páchateľov stretnutie i fyzický útok mali súvislosť s jeho verejným tvrdením, že v osobe Roberta B. pozná jedného z páchateľov lúpežného prepadnutia pošk. Hedvigy Malinovej. Páchatelia počkali so svedkom na políciu, pričom ho upozornili, že všetci budú svedčiť proti nemu a dosvedčia, že útočníkom bol on. Privolaná polícia po jeho negatívnej odpovedi na otázku, či chce podať trestné oznámenie vyriešila vec tým, že prikázala útočníkovi a svedkovi podať si ruky. Polícia napriek medializácii prípadu poškodenej H. Malinovej, ako aj verejne vyslovenému svedectvu Zdenom K., ako aj podozreniu zo spáchania niektorého z trestných činov - marenia spravodlivosti, vydierania, výtržníctva, alebo prinajmenšom priestupku - vôbec nevykonala základné úkony: zistenie totožnosti všetkých zúčastnených osôb, ich predvedenie na policajný úrad k podaniu vysvetlenia, či výsluchu v procesnom postavení, zabezpečenie lekárskeho ošetrenia a lekárskej správy pre účely šetrenia. Tento útok mal možnosť svedok Zdeno K. fakticky uviesť až po dvoch mesiacoch pri svojom svedectve vo veci obv. Hedvigy M.. Nečinnosť polície neospravedlňuje prehlásenie svedka Zdena K., že nechce podať trestné oznámenie, keďže polícia je zo zákona povinná podozrenie zo všetkých zistených trestných činov a priestupkov šetriť. Prípad fyzického násilia voči členom hudobných skupín : Násilie asi 10-člennej skupiny mladých páchateľov voči členom hudobných skupín The Fialky a Kaktus bolo vykonané pred zrakmi členov bezpečnostnej služby a pred asi 200 mladými návštevníkmi hudobného vystúpenia. Svedok z internetovej diskusie uviedol, že päsťou bili na pódiu ležiaceho bubeníka skupiny Kaktus, ktorý bol aj následne s krvácajúcim nosom na lekárskom ošetrení. Nitrianska polícia po niekoľkých dňoch od incidentu sa napriek týmto informáciám obmedzila len na tvrdenie ústami svojej hovorkyne R. Čuhákovej, že ,,nitrianski policajti v tejto veci do dnešného dňa neprijali žiadne oznámenie o trestnom čine ani o priestupku, ani v sobotu nezasahovali v okolí Starej pekárne pri žiadnom incidente." Opäť je tu zjavná snaha polície vyhnúť sa aktívnemu vyšetrovaniu prípadu nepodloženým tvrdením o neexistencii trestného oznámenia a faktom, že v daný večer v Starej pekárni polícia vôbec nezasahovala. Aj v prípade, že by jej tvrdenie bolo pravdivé, tak od zaregistrovania prvej informácie o danej udalosti polícia mala okamžite začať konať a „dohnať" všetko to. čo už malo byť dávno vykonané - zistiť maximálny počet svedkov (členov obidvoch hudobných skupín, členov bezpečnostnej služby, zúčastnených návštevníkov predstavenia), vykonať ich výsluchy, (či podaním vysvetlenia alebo už v postavení svedkov), zabezpečiť lekársku správu o ošetrení prípadných zranených a zistiť totožnosť všetkých páchateľov a vykonať voči nim adekvátne opatrenia. Pravdaže polícia musí zodpovedať i otázku, prečo usporiadateľská služba nenahlásila danú udalosť polícii a najmä z akého dôvodu nezasiahla voči násilníkom. Rovnako si musí polícia sama odpovedať, ako je možné, že po predchádzajúcich skúsenostiach s násilím, na podobných hromadných akciách nemala svoj dohľad. Už prvotné informácie jednoznačne preukazovali podozrenie zo spáchania trestného činu - výtržníctva a ublíženia na zdraví - takže v danej veci malo byť už dávno začaté trestné stíhanie. Prípad fyzického násilia voči skupine študentov pred Starým divadlom. Polícii bola udalosť oznámená ihneď, vyslala na miesto dve hliadky, ktoré prehľadali okolie, páchateľov nenašli a ďalej sa vecou nezaoberali. Polícia závažným spôsobom porušila zákon a nesplnila si svoje základné úlohy. Pre zranené osoby nezabezpečila okamžité lekárske ošetrenie, nevykonala obhliadku miesta činu, nezistila totožnosť všetkých poškodených, ako aj svedkov, nevypočula ich k veci ako svedkov (keďže by sa obhliadkou ako neodkladným a neopakovateľným úkonom začalo trestné stíhanie) a nevykonala rýchle a kvalitné opatrenia, smerujúce k zisteniu a zaisteniu všetkých páchateľov. Naopak, polícia ukázala poškodeným občanom svoj „záujem" dolapiť páchateľov, keď si na blízkej križovatke na semafore „počkala na zelenú". Pritom prvotné informácie jednoznačne preukazovali podozrenie zo spáchania trestných činov - výtržníctva a ublíženia na zdraví. O celej udalosti o tri dni neskôr podala svedectvo ústami dotknutého občana v televíznych novinách TV Markíza. Napriek týmto faktom krajský riaditeľ v Nitre plk. J. Stark o ďalšie tri dni (25.10.2007) vyhlásil, že polícia neeviduje žiadne trestné oznámenie, vyslovil pochybnosť, či sa útok vôbec stal a použil slogan "kde nie je poškodený, nie je podozrivý". V ten istý deň ho poopravil minister vnútra SR JUDr. R. Kaliňák, že polícia trestné oznámenie nepotrebuje, môže zasiahnuť, čo v minulosti nebolo. Ohrozenie občanov zo strany extrémistov „ponížil" tvrdením, že oproti štatistike minulého roka takýchto útokov ubudlo o tretinu, avšak polícia je voči útokom ešte „citlivejšia". Tri poznámky. Po prvé, aj v minulosti ako aj teraz existovala zákonná povinosť pre políciu okamžite riešiť podozrenie z trestných činov a priestupkov nečakajúc na trestné oznámenia od iných subjektov. Na rozdiel od minulosti, ako ukazujú naznačené prípady, polícia si túto povinnosť neplní. K zníženiu počtu štatisticky vykázaných trestných činov útokov extrémistov len toľko, že aj prípad z 19.10.2007 by určite „štatisticky" neexistoval, nebyť médií, ktoré sa ním začali zaoberať a polícia nakoniec bola prinútená 26.10.2007 v tejto veci začať trestné stíhanie a vykonať následne všetky naznačené úkony. Keďže polícia nedokáže svojou aktivitou riešiť bežný nápad kriminality, tlak nadriadených na zvyšovanie objasňovania, t.j. zisťovanie väčšieho počtu prípadov so známym páchateľom, rieši „regulovaním" - znižovaním objemu celkovej kriminality. Inými slovami ak prípad nezaeviduje, neobjaví sa potom ani v štatistike a neskôr nemôže figurovať v rubrike neobjasnených. V tom je celý fígeľ. No a do tretice - k tej deklarovanej zvýšenej „citlivosti" polície na útoky neonacistov len toľko, že na pozadí naznačených prípadov (neriešený fyzický útok voči svedkovi, neriešený prípad násilia voči členom hudobnej skupiny a voči návštevníkom Starého divadla) má takéto tvrdenie skôr podtón cynizmu, prípadne je dôkazom neznalosti skutočného stavu. Na pozadí týchto faktov tvrdenie krajského riaditeľa plk. J. Starka (29.10.2007) o „taktickom variante s potrebou vyprovokovať reakciu, keďže sa na začiatku neprihlásili svedkovia a poškodení, preto oznámili médiám, že vyšetrovanie nepreukázalo spáchanie útoku" vyvoláva len útrpný úsmev. Krajský riaditeľ nevysvetlil, z akého dôvodu polícia nevykonala okamžite po útoku všetky potrebné úkony s poškodenými a svedkami, obhliadku miesta činu, a z akého dôvodu okamžite nezačala vo veci trestné stíhanie. Pravdepodobne plk. Stark nedomyslel fakt, že „taktický variant" možno chápať aj ako vypúšťanie nepravdivých informácií štátnym orgánom prostredníctvom médií, pričom v prípade plnenia si zákonných povinností políciou na mieste činu, takéto „taktizovanie" nebolo potrebné. Rovnako je veľmi nepravdepodobné, že rovnako „taktizoval" i minister vnútra R. Kaliňák, keď 25.10.2007 k prípadu médiám uviedol, že dvakrát preveroval incident v Nitre a všetci tvrdili, že sa nič nestalo. Skôr sa zdá, že mediálne použitie „taktického variantu" má len ospravedlniť nečinnosť a pochybenia zo strany polície. V neposlednom rade, každým takýmto neuváženým „taktizovaním" stráca polícia u občanov i u médií svoju dôveryhodnosť. Tvrdenie krajského riaditeľa o premyslenom taktizovaní neobstojí ani v konfrontácii s faktom, že v prípade výzvy polície prostredníctvom médií k prihláseniu sa poškodených a svedkov daného incidentu určite by títo okamžite kladne zareagovali. Zhrnutie : Páchateľov podpálených vozidiel polícia doteraz nezistila. Páchateľov fyzického útoku na svedka Zdenka K. za jeho svedectvo proti osobe Roberta B. polícia vôbec neriešila. Prípad fyzického násilia voči členom hudobných skupín polícia vôbec neriešila s tvrdením, že nikto nepodal trestné oznámenie. Prípad fyzického násilia voči návštevníkom divadla polícia okamžite neriešila s tvrdením, že nikto nepodal trestné oznámenie a začala ho riešiť až po týždni, a to len pod tlakom médií a občianskych združení. Ak má byť takto presadzovaná vládou deklarovaná priorita boja proti extrémizmu, je to na zamyslenie. Zo strany kompetentných orgánov je treba urýchlene sa zamyslieť nad bezpečnostnou situáciou v Nitre, pretože je možné (ba pravdepodobné), že štatistické ukazovatele vôbec neodrážajú faktický stav, že mnohé prípady fyzických útokov voči občanom zo strany extrémistických skupín políciou neboli vyšetrované (ich nenahlásenie občanmi zo strachu či rezignácie, alebo ich ignorovovanie samotnou políciou) a keď už boli prípady vyšetrované, neboli zistení páchatelia. Dlhodobé ignorovanie či dôsledné neriešenie problémov vyčíňania násilnických skupín môže viesť k ťažko zvládnuteľnej situácii vzájomnej odplaty. Fakt, že medzi šiestimi obvinenými páchateľmi z útoku na študentov večer 19.10.2007 bol i Robert B., ktorý sa podobal na identikit páchateľa, zostavený poškodenou Hedvigou Malinovou a ktorý mal mať (podľa policajného prezidenta gen. JUDr. J. Packu) na tento deň nepriestrelné alibi, je len čerešničkou na torte, pravdaže tou červivou. Inak drzosť Roberta B. je bezhraničná, keďže tri dni po účasti na fyzickom napadnutí návštevníkov divadla v Nitre sa zúčastnil na Generálnej prokuratúre ako svedok výsluchu vo veci obvinenej Hedvigy M. Do celého koloritu súvislostí „vhodne“ zapadá i prípad lúpežného prepadnutia poškodenej Hedvigy Malinovej, políciou ukončený - „skutok sa nestal“ - so svedkom Zdenom K., ktorý tvrdil, že jedným z páchateľov mal byť Robert B., pričom svedka tri mesiace polícia i prokuratúra odmietala vypočuť a medzitým bol fyzicky napadnutý za svoje svedectvo skupinkou „priateľov“ podozrivého, čo polícia nepovažovala za žiadne prekročenie zákona so záverom „podajte si ruky“.