Mnohí policajti nezabudli na svoje poslanie, na svoj sľub, ešte viac sa ich však prispôsobilo. Veď čo sa stane, keď do niečoho nepôjdu, proti niekomu sa nepostavia, keď sa skryjú za vykrútený paragraf či prokurátora ? Predsa to robia, aby mohli dokončiť svoje poslanie, nachovať svoju rodinu, neohroziť svoj život či kariéru. Že vždy existuje aj druhá strana, občan, so svojimi bolesťami, problémami, s potrebou a prosbou o pomoc, to nechcú vidieť, počuť, ani nad tým rozmýšľať. A potom ťažko chápu, prečo títo občania stratili o svojich ochrancoch ilúzie. Tí, ktorí sa prispôsobili a zhrbili, stali sa telesne postihnutými, raz nevidiacimi či hluchými, alebo chromými či nemými, len ťažko môžu postaviť medzi útočníka a obeť svoje telo, svoj um, svoj život. Len ten, kto si váži sám seba, vie si vážiť aj život iných. A ten, kto zapredal sám seba pre krajec chleba, ťažko dá svoj život všanc pre neznámeho. Organizačná zmena polície neznamená zmenu myslenia a chovania. Tá je ďaleko zložitejšia a ešte len čaká na svoje naplnenie. Je to duch, fluidum, ktoré sa šíri od osobností a preniká ostatnými. Je to sila osobného príkladu, je to správne slovo, niekedy aj nevyslovené, a je to najmä správny čin. Niekedy aj bolestný, no bez toho nemožno robiť a šíriť dobro a ukazovať smer. Viem, aké je ťažké byť tou osobnosťou a pokúšať sa o správne rozhodnutia. Nemám žiadne právo súdiť iných, no môžem im poradiť. Buďte sami sebou, pýtajte sa svojho svedomia a obhajujte svoje činy. Nech je pre vás skôr odmenou úprimné poďakovanie občana ako potľapkanie, či tučná obálka od politika. Ten má poslanie úplne iné a na Pribinovej sedí len chvíľu. Vy však poslanie máte na celý život. Po vynútenom odchode a opätovnom návrate do polície som chcel vytvoriť v polícii niečo nové, nejaký ostrovček, ktorý by bol sídlom novo sa formujúcej polície. Chcel som vytvoriť radšej menší, ale kompaktný celok, ktorý bude fungovať a slúžiť občanom. Preto ma nezaujímal na prvý pohľad vyšší post, na ktorom vás zavalí bezbrehý nával úloh, ktoré vám bránia reálne do bodky splniť aspoň jednu z nich. Stretol som v polícii mladých, ambicióznych, trochu neskúsených a ešte hľadajúcich samých seba, ale túžiacich po vedení a naplnení svojich snov. Je to dobrý základ pre budúcnosť, musia však sami chcieť pokračovať. Stretol som však aj tých, ktorí sa už predtým zhrbili alebo zatvorili do seba, našli šablónu prežitia. Bolo potešením sledovať, ako sa postupne začali meniť vnútorne i navonok. Škoda, že mojím odchodom sa mnohí z nich opäť zakuklili. A tak ako všade, i v polícii som našiel neschopnosť, hlúposť, lajdáctvo, pretvárku a závisť. Škoda, že mojím odchodom niektorí získali navrch. Źivot je však množina premenlivých, je to kyvadlo vracajúce sa späť, takže všetko je len dočasu. Pre tých čo by mohli byť mojou terajšou blogovou kritikou zaskočení a pomýlení len toľko, že na "mojom" úrade boja proti korupcii ostalo veľa výborných policajtov, ktorí sú nositelia perfektných prípadov, ktorí ďalej pokračujú v šľapajách nedávnych i dávnejších predchodcov. Svojou prácou, presvedčením a príkladom sami vracajú kyvadlo späť. Ešte niečo pre tých, ktorí pomýšľajú byť nad inými, teda vodcami, či nadriadenými. A možno to platí i pre tých čo už sú. Snažte sa byť voči podriadeným spravodliví, chápte ich aj keď pochybia, chápte ich aj keď si ponechajú svoj názor, aj keď vám budú mnohé vyčítať a niektorí vás nebudú mať radi, vždy to budú vaši kolegovia a vy ste len jeden z nich, len na chvíľu majúci právo i nad ich osudmi. Nikdy sa nepachtite za funkciou, do ktorej ste nedorástli odborne, skúsenosťami a najmä osobnostne. Vždy by ste boli len dosadení vodcovia, ktorí skôr či neskôr skončia tak ako začali : bez mena, minulosti i budúcnosti. Vidina väčších peňazí je zlý radca. Tie nakoniec získate len poctivou a usilovnou drinou. Ak takí budete, určite to príde. Bona opinio hominum tutior pecunia est. Dobrá povesť je istejšia ako peniaze. Pozdravujem vás všetkých v Novom roku, prajem vám vnútornú silu a odhodlanie, ako aj úspechy, ktoré určite prídu po nevyhnutných neúspechoch. PéeS:Špeciálne protikorupčníkom : Oceňujem najmä kolektív ambrózovcov v Banskej Bystrici s detašovanými posluchovcami v Žiline. Svoju úlohu splnili i košičania. Výrazné zlepšenie už očakávam v Nitre. Najväčší pokrok si však vyžaduje práca v Bratislave. Myslím, že som to zhodnotil dobre i bez štatistiky, ale s citom.
Niečo pre policajnú dušu.
Byť policajtom je poslanie. Je to obetovanie sa pre iných. Po takmer tridsaťročnej službe viem, o čom píšem, aj prečo. Pred revolúciou sme boli ozbrojenou päsťou robotníckej triedy. Po nej sa nás "tí hore" pokúšali tvarovať všelijako, pravdaže podľa svojich predstáv a potrieb. Chceli, aby sme videli len niečo, a voči mnohému, aby sme boli slepí. Aby sme počuli len to, čo oni hovoria a nepočuli to ostatné. Všetci z nich sa však zhodli v jednom, policajta si vytvarujeme podľa obrazu svojho, určite však nechceme, aby sa stal osobnosťou, aby bol sám sebou, aby počúval svoje svedomie a videl následky svojich činov. A musíme kropiť jeho strach, v prvom rade existenčný.






