Opäť je to tu. Zvykajme si, je po voľbách.

Od parlamentných vyšetrovacích výborov po zrušenie špeciálneho súdu "Ohrozené skupiny či jednotlivci" ani v minulosti nečakali na katovu sekeru a nepoložili dobrovoľne svoju hlavu na klát. Len si pripomeňme snahu Vladimíra Mečiara spred dvoch či troch rokov zaviesť do ústavného systému "parlamentné vyšetrovacie výbory". Je to náhoda, že v jeho snažení ho podporil aj Robert Fico? Podľa týchto autorov dôvodom ich vytvorenia malo byť parlamentné vyšetrovanie a kontrola "prípadov", v ktorých zaznamenali angažovanosť politických špičiek. Komisie mali mať oprávnenie dostávať od vyšetrujúcich a prokurátorských orgánov informácie a súčasne ich vypočúvať a zadovažovať ďalšie "dôkazy". Z môjho pohľadu to bol pokus o blokáciu aktivít justičných a policajných orgánov v "nekontrolovateľnom" odhaľovaní zločinov najmä "bielych golierov", ktoré majú veľmi blízko i k politickým činiteľom. Určite len ako zhoda okolností za prispenia bujnej fantázie sa dá zdôvodňovať návrh Roberta Fica doplniť schvaľovaný text zákona o Špeciálnom súde tak, že by vyňal z jeho súdnej právomoci prípady začaté do 1.9.2004, medzi ktorými boli napríklad trestné veci obžalovaných Fruniho a spol. a Majského a spol. Je zaujímavé, že s mojím odvolaním z funkcie riaditeľa Úradu boja proti korupcii začiatkom roka 2005 časovo súvisí aj všeobecné zmrazenie týchto aktivít. Rovnako je zaujímavé aj to, že od tej doby už nikto "vyšetrovacie parlamentné výbory" nepotrebuje, i keď bývalí opoziční politici už sedia vo vládnych kreslách. Nič im teda nebránilo a nebráni tento problém vyriešiť zaradením do vládneho programu, alebo ho navrhnúť priamo v parlamente. Už ale asi nie je treba. Jedno však týmto skutkom i pre súčasnosť či blízku budúcnosť dokázali - že závažné zločiny s nezameniteľným pachom, svedčiacim o účasti politických či štátnych aktérov, sa na Slovensku trvale vyskytujú. Varujúca plytkosť Vážnym "odborným" dôvodom na zrušenie Špeciálneho súdu je jeho prirovnanie k zvláštnym súdom nacistického Nemecka, ktoré na objednávku súdili k trestom smrti svojich politických odporcov. Trochu mi v tejto "argumentácii" chýba vysvetlenie, kto hral - a v prípade ďalšej existencie Špeciálneho súdu - kto bude z vládnej koalície hrať úlohu "vodcu". Neviem si vôbec predstaviť spôsob uvažovania "legislatívnych analytikov", ktorí s úplnou vážnosťou tento argument použili, ale aj ministra, nádejného to kandidáta na ústavného sudcu, ktorý ho bez hanby predložil slovenskej vláde. A to všetko v 21. storočí, za plného členstva Slovenska v Európskej únii. Od čias Mečiarových „samoúnosov“ a „samovýbuchov“ som varujúcejší spôsob myslenia a brutálnejšiu argumentáciu nezažil. Tak zvykajme si, opäť je to tu. Ostatnými dôvodmi zrušenia Špeciálneho súdu majú byť jeho nesystémovosť, neefektívnosť, úzka kompetentnosť, platová diskriminácia, ba aj korupcia a vydierateľnosť. Najlepším spôsobom odôvodnenia vzniku nových inštitúcií v trestnom konaní je vrátiť sa do minulosti a pokúsiť sa popísať najdôležitejšie míľniky vývoja a dôvody ich vzniku. Systém Ak niekto príliš často zdôrazňuje pojem "systém" alebo "nesystémovosť", priamoúmerne sa mi zvyšuje krvný tlak. To preto, lebo učesaných a teoreticky zdôvodnených "systémov" som v minulosti v rámci trestného konania zažil niekoľko, pričom ani jeden z nich optimálne neplnil svoj základný účel - slúžiť občanom a efektívne potierať zločin. Podporovatelia a obhajcovia týchto pekne nakreslených "systémov" sa za každú cenu snažili obhájiť ich potrebnosť. Prax ma však presvedčila, že najlepším hodnotiacim kritériom akéhokoľvek systému je jeho "funkčnosť", t.j. efektivita plnenia cieľu. Veď aj o socializme celé desaťročia jeho obhájci tvrdili, že je to najlepší systém usporiadania spoločnosti. Fungovanie systému "Mocní" tretej Mečiarovej vlády z obdobia lexizmu zanechali v polícii a justícii dostatok pohrobkov na to, aby ich akúkoľvek odhalenú a vyšetrovanú trestnú činnosť v súlade so "zákonom", a teda čisto "odborne", zniesli zo sveta. Bol to skrátka dlhodobo overovaný a fungujúci "systém". Fungoval na princípe signalizácie, prvého impulzu, že sa niečo k určitej osobe robí, až po to, kto, čo, ako, prečo a možno niekedy aj za čo vyvíja tieto aktivity. Ak nezafungovalo zmrazenie v tejto etape, plynule sa pokračovalo cez "dozorcov" prípravného konania. Bolo to už pre mocných trošku nepríjemné, pretože "vec" bola na svete, mala svoje kontúry, bola pomenovaná a existovali určité dôkazy, ale nič ešte nebolo pre nich stratené. Vhodný vyšetrovateľ a prokurátor - a niekedy postačil jeden z nich - vedeli vec "správne doriešiť" (napr. tzv. vyšetrovatelia – Stredoslováci). Ak napriek tomu vyšla takáto snaha nazmar, obhajoba s nadriadenou prokuratúrou či prvostupňovým súdom našli iks vhodných možností. Nakoniec ešte vždy existovali odvolacie a dovolacie orgány, ktoré - ak bolo treba - "zabrali". Kostra "systému" nebola až taká zložitá, na kľúčových horizontálnych či vertikálnych bodoch sedeli dvaja či traja vetrom ošľahaní a defektní "priatelia". Ostatní boli použití len podľa potreby. Recept ovládania bol teda jednoduchý: špetka kompromitujúcich informácií, za hrsť korupcie v akejkoľvek podobe a podľa potreby soľ zeme "čo sme už spolu dokázali a čo ešte len dokážeme". Narušenie systému Od decembra 1998 po vzniku špecializovaného tímu na veci "odložených" zločinov obdobia lexizmu však tento "systém" začal zlyhávať, kolieska sa zadrhávali a hlasno škrípali. Prečo? Vysvetlenie je jednoduché - vytvoril sa útvar mimo dovtedy "fungujúceho systému". Jeho činnosť bola utajená a výsledky pre páchateľov prekvapivé. Účinnosť jeho práce sa zvýšila aktívnym zapojením bezúhonného prokurátora. Ani neprekvapí, že prípady, vyšetrované týmto útvarom, ale dozorované "systémovým" prokurátorom z krajskej úrovne, takmer so stopercentnou istotou boli "odložené" alebo "zastavené". Pre nás to bol jasný dôkaz fungovania "systému". Pravdaže, ešte si neodpustili prezentovať nás na verejnosti ako "politických vyšetrovateľov s krvavými očami z 50. rokov". Príklady fungovania systému Žiarivým príkladom, ako si predstavovali "zákonné" odpálenie nepríjemných privatizačných podvodov z odbobia lexizmu, bola ich koncentrácia u jedného vyšetrovateľa, ktorý ako na bežiacom páse, využijúc výhody počítačového kopírovania celého textu odôvodňovania, "odložil alebo zastavil" trestné stíhanie vo vyše 120 prípadoch. Z mojej iniciatívy zriadená komisia vtedajším generálnym riaditeľom sekcie vyšetrovania A. Kulichom nemala šancu objektívne zistiť stav. Zdalo sa, že to všetkým zainteresovaným vyhovovalo. Vyšetrovateľ počas tejto kontroly s celou svojou rodinou odišiel na zaslúženú mesačnú dovolenku na jeden z ostrovov Chorvátska. Až taký si bol istý, že ho "dotknutí" nenechajú potopiť. Celý obraz len dotvára fakt, že práve tento vyšetrovateľ pred novembrom 1998 sa "zaoberal" podozrením z podvodu pri privatizácii Nafta Gbely, a.s. a jediným jeho vyšetrovacím úkonom v prípade zavlečenia syna prezidenta bolo vydané uznesenie o jeho odložení z dôvodu "amnestie". A tú sú ďalšie. Začali sme rýchlo a kvalitne dokumentovať zneužívanie právomoci ústavným činiteľom - predsedom vlády a jeho podvod pri udeľovaní odmien členom vlády so škodou takmer 12 miliónov korún. Rýchly postup vyšetrovania dôkazne potvrdil, že skutok sa stal, že konanie naplnilo znaky trestného činu, vrátane úmyslu páchateľa. Hrozil "problém". Preto "systém" zafungoval. Prípad bol dozorovaný prokurátorom z krajskej úrovne a zasa len tak náhodou to bol ten istý, ktorý od začiatku dozoroval zavlečenie prezidentovho syna. Jeho prvým krokom bolo vyhovieť sťažnosti obhajcov zrušením uznesenia o začatí stíhania vo veci. Musel zasiahnuť samotný generálny prokurátor, pretože sa zistilo, že text, prokurátorom pripraveného zdôvodnenia svojho uznesenia sa až príliš detailne - aj s rovnakými chybami - zhodoval s neskôr predloženou sťažnosťou obhajcu obvineného. Keďže z právneho hľadiska bola vec jasná a zdokumentovaná, generálnej prokuratúre trvalo dosť dlho, kým našla "systémový" spôsob jeho riešenia. Pravdaže, "když se chce a dělá se to s fortelem, tak se dílo podaří". Generálna prokuratúra zatiahla za záchrannú brzdu s odôvodnením, že chýbal stupeň nebezpečnosti trestného činu pre spoločnosť, pretože vláda okrem svojich pravidelných zasadnutí mala asi dve či tri aj mimo Bratislavy a za to jej členom vraj patrili nezákonne udelené odmeny. Všetky trestné veci za môjho pôsobenia začaté proti tzv. konkurznej mafii boli po mojom odvolaní zastavené. V samej podstate sa jedná o veľmi sofistikovaný systém následnej legalizácie (očistenie) sprivatizovaného majetku, najmä nehnuteľností, z obdobia rokov 1994 až 1998 od rôznych záväzkov napríklad úverových. Už na načiatku našich aktivít v tomto priestore, sme získali operatívne informácie, že predstaviteľ tejto skupiny založil 100 mil. Sk nato, aby operatívne šetrenie a následné vyšetrovanie zahral do autu. Len za prvotné informácie o tom, ktoré prípady a v akom rozsahu a s akými dôkazmi šetríme mal ponúkať 5 miliónov korún. Keď sme v auguste 2004 boli u našich kolegov v Čechách, tak sme im odovzdali poznatky o systéme zločinu slovenskej „konkurznej mafie“. Vedeli sme, že sme v tomto smere ďalej ako oni, no čas potvrdil, že oni pokročili, dokonca otvorili nové prípady a naše zakapali. Na Slovensku skrátka konkurzná mafia ani nebola. Na základe trestného oznámenia V. Fruniho bolo v rámci operatívneho šetrenia zistené, že štatutárnym zástupcom došlo vo viacerých prípadoch k "tunelovanie" majetku spoločnosti súkromného rádia. Vyšetrovateľ iného policajného úradu odložil túto vec, pretože sa nemalo jednať o trestný čin. Po vyžiadaní si tohto spisu ma čakalo prekvapenie, keďže už po prvom operatívnom šetrení vyšetrovateľ v svojej analýze jednoznačne konštatoval, že sa jedná o trestný čin podvodu. Prípad však vrátil z nezistených dôvodov na ďalšie operatívne šetrenie. Naše vznesenie obvinenia prokurátorka krajskej prokuratúry s diletantským zdôvodnením zrušila. Až po dvoch rokoch bol operatívny pracovník pôvodne vykonávajúci operatívne šetrenie na detektore lži, kde sa priznal, že vrátenie prípadu vyšetrovateľom bolo dohodnuté cez jedného advokáta, ktorý mu tento postup vopred signalizoval a naznačil mu ďalšie "smery dokazovania", pravdaže také, ktoré buď úplne alebo podstatne znížili kvalitu pôvodných dôkazov. Za toto "došetrenie" dostal od advokáta asi 25 tisíc korún. Okrem policajta nikto nebol stíhaní. V prípade nákupu akcií bezcennej spoločnosti predstaviteľmi Nafta Gbely, a.s. v hodnote 1,2 miliardy Sk došlo k bezprecedentnému sfalšovaniu „prokurátorského“ odvolania žiadosti o medzinárodnú spoluprácu. Po ročnom zdržaní vyšetrovania, aby toho nebolo dosť podozrivý švajčiarsky občan ruského pôvodu obvinil políciu z jeho korumpovania. I tento podvod „zakapal“. Predstavitelia SIS v rokoch 1997-1998 v rozpore so zákonom použili sily a prostriedky spravodajskej služby na prípravu a vykonanie „aktívneho opatrenia“ podľa vzoru KGB, ktoré realizovali na území cudzieho štátu – Českej republiky s cieľom podnietiť jej občanov k odmietnutiu vstúpiť do NATO. Stanovisko prokuratúry :„skutok nie je trestným činom“ a zdôvodnenie – aj cudzie spravodajské služby vykonávajú na území iných štátov podobné akcie. Osobne som sa ako vyšetrovateľ vždy snažil vyšetrovať prípady "nesystémovým", t.j. nepredvídateľným, prekvapivým spôsobom. Takto však možno vyšetrovať len vtedy, ak máte spoľahlivých spolupracovníkov a rovnaký vzduch dýcha aj prokurátor. Toto však nezabezpečí starý a skorumpovaný personálny "systém" vyšetrovania a justičných orgánov. Preto, ak minister spravodlivosti Harabin zdôvodňuje zrušenie Špeciálneho súdu jeho postavením mimo "súdny systém", pre mňa to znamená, že jeho existencia a postavenie v štruktúre súdnictva je správne a potrebné. Pre mňa je to dôkaz, že Špeciálny súd je nezávislý od kohokoľvek, aj od politickej moci - napríklad aj od Harabina - a koná v súlade so zákonom, a teda v súlade so záujmami nás - občanov. Vyrovnanie kvalitatívneho handicapu štátu Vznik a činnosť špeciálnych súdov v Taliansku alebo v Španielsku si vyžiadali nové podmienky a kvalita organizovaného zločinu, čiže bola to len adekvátna odpoveď štátu na stupeň ohrozenia spoločnosti. Cieľom doplnenia pôvodnej súdnej štruktúry a celého trestného konania bolo systémovou odpoveďou organizovanému zločinu a vyrovnanie kvalitatívneho handicapu štátu. Týmto opatrením nikto neznižoval vážnosť a spoločenskú potrebu výkonu trestného práva pôvodnými inštitúciami trestného konania. Skôr naopak, určila sa jasná hranica medzi jednotlivými justičnými zložkami a zabezpečilo sa ich efektívne fungovanie v prospech spoločnosti. Vojenské súdy a prokuratúra Ak už, tak rovnako "nesystémovým" prvkom v slovenskej súdnej sústave či orgánoch prokuratúry je aj vojenské súdnictvo a vojenská prokuratúra. Tento stalinistický pozostatok bol zdôvodňovaný špecifickou oblasťou jej zamerania, postavením a funkciou páchateľov, potrebou utajenia určitých faktov, súvisiacich s obranyschopnosťou krajiny. Prečo potom táto "nesystémovosť" nie je zo strany Harabina rovnako predmetom analýz a návrhov na ich zrušenie ? Špeciálny súd zrušiť, ostatné ponechať? Ešte čosi sa žiada dodať k návrhom na zrušenie Špeciálneho súdu - pri ponechaní Úradu špeciálnej prokuratúry a špeciálnych policajných zložiek. V tomto prípade platí jednoduchá zásada: buď existuje celý komplex, vytvárajúci určitý systém, alebo nič. Ponechanie iba jeho časti nemá z praktického hľadiska zmysel, čo som už príkladmi doložil. Aj uvažovanie nad ponechaním Špeciálneho súdu s podmienkou jeho poníženia na okresnú úroveň - pričom jeho rozhodnutia budú podliehať v rámci odvolacieho konania krajskému súdu - je len polovičatým riešením, smerujúcim k podstatnému obmedzeniu jeho efektivity. Stratí sa tým podstatná časť jeho súčasnej súdnej suverenity. Dostane sa tým do už známeho a fungujúceho "systému". Jediný zmysel tejto zmeny vidím len v tom, aby mohla vládna koalícia navonok pred odbornou či laickou verejnosťou tvrdiť, že na Slovensku máme špeciálne útvary, bojujúce proti zločineckým skupinám a korupcii. V súčasnej dobe po nástupe novej vládnej garnitúry, jej hrmotného personálneho harašenia a slabej politickej podpory proti skutočnému zločinu, došlo k radikálnej autocenzúre u policajtov špeciálnych operatívnych a vyšetrovacích zložiek. Naviac boli zamestnaní "banálnymi" korupčnými prípadmi, na ktoré dokonca zriadili "dvadsaťštyrihodinové výjazdové služby", a pritom zväčša ide o päťstokorunové úplatky priopitých nočných vodičov. Špeciálne zriadené, vybavené a platené vyšetrovacie orgány sú používané na korupčné prípady okresného, či dokonca miestneho charakteru. Druhý špeciálny policajný úrad sa zasa vybíja na "extrémizme", ústami ministra Kaliňáka páchaného "výrastkami". Ak takýto trend bude pokračovať, potom skutočne o rok či dva sa prejaví nedostatok zistených a vyšetrovaných závažných prípadov aj na Špeciálnom súde. Nebude to však signál, že na Slovensku neexistujú, ale že sa im štátne orgány vedome vyhýbajú. Neefektívnosť Porovnávať číselné údaje o počte ukončených prípadov Špeciálnym súdom s ostatnými okresnými či krajskými súdmi je buď profesionálny diletantizmus, alebo lacný pokus "odborne" zdôvodniť laickej verejnosti skrytý zámer dostať do "systému", čiže pod svoju kontrolu, rozhodovanie o najzávažnejších zločinoch. Bez akéhokoľvek znižovania vážnosti výkonu policajných a justičných orgánov nižších stupňov treba jednoznačne konštatovať, že odhaľovanie, vyšetrovanie a súdne rozhodovanie o obzvlášť závažných zločinoch, pri páchateľoch so špecifickým postavením, zamestnaním či zastávanou funkciou, pri ktorých sú ohrozené samotné základy právneho a demokratického charakteru štátu, alebo dochádza k materiálnym škodám, vyčíslených rádovo v miliardách korún, nemožno s ničím štatisticky porovnávať. Výsledky ich práce sú nezrovnateľné pre zložitosť prostredia, v ktorom sa pohybujú, rozsiahlosť a zložitosť dokazovania mechanizmu spáchaného zločinu, zložitosť a rozsiahlosť väzieb medzi páchateľmi a inými účastníkmi zločinu, ako aj pre silu odporu zločincov voči ich odhaleniu a odsúdeniu a tiež rozmanitosť využívaných prostriedkov a metód k zastrašeniu, či diskreditácii, až po prípadnú fyzickú likvidáciu zástupcov štátu. Ak tieto fakty niekto na centrálnej úrovni nevidí, alebo nechce vidieť, priamo ohrozuje kvalitu boja proti zločineckým skupinám, a súčasne im napomáha posilňovať dosiahnuté pozície. O to ťažšia bude pozícia štátu (a občana) v budúcnosti. Priúzke kompetencie Ak Harabinovi chýba v právomoci Špeciálneho súdu vražda na objednávku, či prevádzačstvo, tak to určite nie je dôvod na jeho zrušenie. Jednoduchou novelou zákona sa môže rozšíriť jeho záber. Platová diskriminácia a štátna korupcia sudcov Len v socializme vládla zásada "rovnakého žalúdka", či absolútnej sociálnej rovnosti. Vysoká morálna i profesionálna úroveň pracovníkov Špeciálneho súdu, prokuratúry či policajných útvarov, ich dobrovolné odhodlanie podstúpiť výnimočné riziko ohrozenia zdravia a života vlastného, či svojich blízkych, žiť asketickým spôsobom a podávať výnimočné pracovné výkony, ich zaraďuje na najvyššiu úroveň kariérneho postupu medzi výkonnými zložkami polície a justície. Tieto podmienky ich oprávňujú k primeranému finančnému ohodnoteniu, čo ich spätne núti chrániť svoju morálnu úroveň, zvyšovať odborné kvality a efektivitu a zabezpečuje prirodzenú vysokú kvalitu personálnej obmeny. Preto je tvrdenie o "platovej diskriminácii" sudcov, prokurátorov či policajtov nižších kariérnych stupňov, uplatňovaním falošnej rovnoprávnosti. Pracovníci, ktorí nesplnili požadované zákonné či interné podmienky pre výkon funkcie na týchto špeciálnych inštitúciách, alebo z pohodlnosti či vlastného uspokojenia z práce na nižšom stupni, vedomí si nižšieho pracovného rizika a záťaže, musia rešpektovať nižšiu platovú úroveň. Predstava, že aj iným spôsobom možno dosiahnuť kvalitu na centrálnej úrovni, je iluzórna. Tvrdenie o "štátnej korupcii" sudcov a prokurátorov výškou ich odmeňovania patrí do tej istej kategórie, ako už spomínané prirovnanie Špeciálneho súdu k zvláštnym súdom nacistického Nemecka. Spoločnosť prostredníctvom svojich volených zástupcov prijíma zákony, ktoré napríklad v oblasti trestného práva určujú jej priority, a zohľadňujúc požadovanú kvalitu i stupeň rizika priraďujú aj výšku finančného ohodnotenia. Pri predstave 12 sudcov, možno dvojnásobného počtu prokurátorov, je z pohľadu slovenského rozpočtu objem určených financií na ich platy kvapkou v mori, a preto tento argument vyznieva len ako prízemná závisť. Alebo huckanie k závisti. Môj skromný návrh všetkým tým, ktorí sa cítia platovo "diskriminovaní" : dolu z pece a skúste to! Vydierateľnosť Ak bola vydierateľnosť sudcov či prokurátorov zdôvodnená ministrom Harabinom tým, že v rámci previerok k osvedčeniu o utajovaných skutočnostiach mohli byť príslušnými orgánmi zistené určité fakty, ktoré v nesprávnych rukách môžu byť prostriedkom k pokusu o ich vydieranie, potom to znamená dve závažné zistenia. Po prvé Harabin neverí zákonom určenému systému ochrany utajovaných skutočností a orgánom, ktoré s nimi disponujú. Rovnako neverí ani sudcom či prokurátorom, najmä ich morálnemu kreditu, keď predpokladá, že v prípade pokusu o ich vydieranie by na tento návrh automaticky pristúpili. Som presvedčený, že dôsledné dodržanie podmienok výberu pracovníkov Špeciálneho súdu, prokuratúry i policajných útvarov, konečne vytvorí a následne zabezpečí na Slovensku fungovanie od politiky nezávislých osobností, ktoré budú mať dostatok vnútorných síl očistiť túto spoločnosť od rakovinotvorných buniek, predstavujúcich zločinecké skupiny, operujúce v najvplyvnejších sférach jej politického a ekonomického života. Rovnako som však presvedčený, že najbližšie štyri roky na Slovensku bude "zločinecká smotánka" hustnúť, až z nej bude poriadne maslo. Na koho hlavách? To už nie je ťažké si domyslieť.