Otrávený prezident.

Analytická činnosť polície - jej achilova päta. Najprv sa pozrime ako tento problém vidí a analyzuje samotná polícia. Len letmý pohľad na internetovú stránku ministerstva vnútra nám prezradí, že polícia buď nespracovala vôbec analytickú správu o kriminalite „autíčkárov“ alebo ju spracovala, no pre „utajený“ obsah ju nezverejnila. V jednotlivých správach o celkovej ročnej kriminalite sú krátke informácie o počte ukradných vozidiel, ich rozdelenia po regiónoch, typoch vozidiel a podielu objasnených prípadov. Takémuto typu správy však nemožno priradiť prívlastok - analytická. Je to v podstate opis štatistických údajov a ich percentuálny podiel. K páchateľom je uvedené, že z 25% objasnených prípadov je až 75% „prvopáchateľov“. Kto, kedy, kde, akým spôsobom a pre koho kradne tých ostatných 75% vozidiel a prečo je také vysoké percento neznámych páchateľov sa tam však nedozvieme. Rovnako ako sa nedozvieme, že za ostatné roky boli vytvorené veľmi silné špecializované tímy zamerané práve na zvýšenie objasnenosti tohto druhu kriminality. Osobne mám vedomosť, že výsledok práce týchto tímov nebol oslnivý, skôr naopak, nebolo o čom hovoriť. Preto takýmto spôsobom začínam otvárať problém vysokej neobjasnenosti kiminality „autičkárov“, pretože samotná polícia nie je schopná operatívnou činnosťou získať potrebné informácie a analyticky vyhodnotiť realitu, pomenovať všetky podstatné prvky problému, či už s negatívnym alebo pozitívnym dopadom a teda ani vyvodiť správne závery. Opätovne, tak ako v prípade katastrofálnej policajnej akcie pátrania po páchateľoch Jána Kubašiaka, vedenie polície si nechce otvorene priznať vnútorný, t.j. subjektívny problém s riešením tejto kriminality a uzatvára sa do seba a svojho videnia sveta. Naďalej pretrváva problém komunikácie a odbornej konzultácie so všetkými zainteresovanými osobami a inštitúciami, ktoré môžu k jeho riešeniu prispieť. Otvorenie tohto problému Jánom Packom pred verejnosťou, s prosbou o aktivizáciu verejnosti a médií v procese odhaľovania prípadov „autíčkárov“ je síce krôčikom vpred, ale sám o sebe bez podstatnej zmeny policajných prístupov a skvalitnenia jej práce, ostane len labuťou piesňou. Vysoká miera úspešnosti "autíčkárov" - špecializácia zločineckých skupín, kooperácia so zahraničím a korupcia v polícii. Polícia neprezentuje jednoduchý záver, že podstatnú časť - až tri štvrtiny - ukradnutých vozidiel realizujú špeciálne vycvičené, technicky výborne vybavené zločinecké skupiny, ktoré ich realizujú na priame objednávky a to v krátkom časovom úseku, pričom už vopred je dohodnutý spôsob rýchleho a utajeného presunu vozidla na určené miesto, najmä do zahraničia, alebo jeho „rozborka“ na neidentifikované súčiastky, použiteľné v autoservisoch. Polícia mlčí o tom, že tieto zločinecké skupiny sú členené na špecialistov k vytipovaniu vozidla, obhliadku miesta krádeže, zaistenie tohto miesta pred akciou, špecialistov na rýchle a bezpečné otvorenie a naštartovanie, špecialistov na rýchly presun na miesto, kde príde k zmene jeho vzhľadu, evidenčnej značky, naloženia na kamión či iný druh skrytej prepravy, na špecialistov k výrobe falošných dokladov a pre "spoluprácu" s políciou v mieste krádeže ako aj hraničnou políciou na výstupe z územia republiky. Pritom v policajných štatistikách a správach chýbajú poznámky o počte prípadov „fingovaných“ krádeží, keď majiteľ si nechá vozidlo ukradnúť a druhý príjem predstavuje náhrada škody od poisťovne. Rovnako chýbajú akékoľvek informácie o počte prípadov krádeží vozidiel s cieľom vydierať jej majiteľa, pričom po zaplatení výpalného sa mu auto vráti späť. Latentnosť tejto trestnej činnosti je len odrazom nízkej akcieschopnosti a vysokej korupcie v polícii. Možno pri lepšej operatívnej činnosti by sa polícia dozvedela, že aj "prichytení" prvopáchatelia sú využívaní zločineckými skupinami, ktoré v praxi preverujú ich šikovnosť a šťastie, alebo ich podhadzujú polícii, aby si tak vyčistili svoje teritórium od neželanej konkurencie. No a to ešte nechcem príliš rozoberať skoro bezproblémový prevoz kradnutých vozidiel v susedných krajinách cez územie Slovenska smerom na Východ. Pretože sa jedná o zložitú činnosť zločineckých skupín, zasahujúcich celé územie Slovenska a kooperujúcich i so zahraničným zločinom, zodpovednosť za kvalitu jej odhaľovania a vyšetrovanie nesie Úrad boja proti organizovanej kriminalite. Kritika práce polície na tomto úseku Jánom Packom je teda otvorenou kritikou I. viceprezidenta Kopčíka i riaditeľa úradu Jána Vaľa. Z dôvodu nedostatočnej praktickej skúsenosti Kopčíka a už päťročného úradovania Vaľa, ktorý nebol schopný výslednosť práce ním riadeného úradu voči „autíčkárom“ už zmeniť, mám silné pochybnosti, že kľúčoví policajní funkcionári sú schopní sebareflexie a že sú nositeľmi zásadnej zmeny. Ročný zisk zločineckých skupín - miliarda. Závažnosť tohto druhu kriminality a jej dopad na peňaženky občanov, právnických osôb a poisťovní naznačím len jedným faktom - pri priemernej cene ukradnutého auta 200 tis. Sk predstavuje denný zisk pre zločincov na Slovensku pri priemernej dennej krádeži 12 áut 2,4 milióna korún a odhadom za rok takmer jednu miliardu. Tieto trvale tečúce financie posilňujú zločinecké skupiny na Slovensku a umožňujú im spokojný a beztrestný život, tvorbu dostatočných zdrojov na korupciu a potrebné informácie ako aj postupné etablovanie sa ako bezúhonných smotánkovo čistých finančných skupín a ctených občanov. Myslím si, že by mal Ján Packa osobne občianskej verejnosti i médiám vysvetliť, aké formy spolupráce pri odhaľovaní krádeží áut si predstavuje a aký od nich očakáva prínos. Pri takejto forme sofistikovaných krádeží má občan maximálne šancu "náhodne" zachytiť informáciu o prebiehajúcej krádeži, či ukrývaní auta. A pritom nie je výnimkou, že aj z tohto promile informácií sa niektoré "stratia" u miestnej polície, ktorá občanov presvedčí, aby oficiálne oznámenie nepodávali. I keď nechcem byť negativistický, zdá sa mi, že skôr ide o nedomyslené verejné gesto ako o prostriedok k radikálnej zmene k lepšiemu. I bez kampane a bez veľkého vymýšľania mohla a môže slovenská polícia nám občanom poskytnúť taký informačný komfort, ako internetová stránka českej polície, ktorá už roky ponúka svojim návštevníkom možnosť okamžite podľa dostupných údajov identifikovať, či určité vozidlo alebo jeho súčiastka je, či nie je v pátraní. Dôveryhodnosť polície - informovať o všetkom. Zamýšľam sa nad tým, či táto kampaň nie je skôr o vypúšťaní bubliniek pre médiá i občanov, či to nie je odkláňanie záujmu určeným smerom a k riadeným témam. Pri nemohúcnosti našich médií to nie je až také ťažké. Veď už skoro dva mesiace sme nepočuli ako je polícia ďaleko pri odhaľovaní objednávateľa vraždy J. Kubašiaka, a to koncom novembra 2006 Kaliňák už naznačoval, že sú veľmi blízko. Nielen pre verejnosť, ale najmä pre vnútorné potreby polície vôbec nebola vyhodnotená „najväčšia pátracia akcia - Žarnovica“ a zistené najmä jej nedostatky a finančná efektivita. Za ostatné dva mesiace zavraždili ďalšie dve osoby, ktoré mali súvislosť s kauzou ľahkých vykurovacích olejov a s osobami v nej obvinenými alebo stojacimi zatiaľ v úzadí. Ján Packa verejnosti dlhuje vysvetlenie, ako kvalitne a či vôbec polícia aktívne zisťuje informácie a prijíma opatrenia k ochrane života ohrozených obvinených či svedkov, ktorí usvedčujú iných páchateľov a sú na „odstrel“. Mńa by skôr nenechávala spávať alarmujúca situácia v cestnej premávke a pomaly prvenstvo Slovenska v únii v počte usmrtených osôb. Ak s takou veľkou slávou verejnosti ešte v auguste minulého roku oznámil „objasnenie“ vraždy pri Moste, bolo by chlapské teraz verejnosti vysvetliť, že celé dokazovanie bolo a je založené na výpovedi jednej trestanej osoby, ktorá ako „chránený svedok“ bola nedávno prichytená na úteku a svoju výpoveď v plnom rozsahu odvolala. Taktiež bol Ján Packa podozrivo ticho pri odvolávaní krajských riaditeľov a „inštalovaní“ nových, najmä akým výberom prešli, aké boli kritériá, kto ich určil a vyhodnotil, aké sú strategické zámery vedenia polície v jednotlivých regiónoch a akých nových trendov sú jednotliví riaditelia nositeľmi. Rovnako by sa už patrilo vrátiť sa k verejným prísľubom Kaliňáka a priebežne informovať verejnosť o výsledkoch hľadania vrahov Daniela Tupého a Roberta Remiáša. Toho "jedu na rozhodenie" je skutočne až priveľa. Taká dávka vie aj otráviť.