„Podivuhodné obchodné rokovanie“ v Poluse.

Pripúšťam, že políciu čiastočne mohla v začiatkoch vyšetrovania zmiasť informácia o úteku „štyroch“ podozrivých zo strelby v červenom Land Roveri. No z tohoto omylu museli rýchle precitnúť po zistení, že vodič tohoto vozidla bol len náhodne trojicou podozrivých osôb zastavený pri Poluse a požiadaný o ich prevoz do nemocnice. Rovnako už polícii muselo byť v začiatkoch zrejmé, že zavraždený muž bol bratom zraneného z trojice podozrivých v nemocnici. Z toho sa dalo jednoducho vydedukovať, že táto trojica patrila do jednej skupiny so zavraždeným a s jeho usmrtením nemá nič spoločné. O ďalších dvoch zadržaných osobách toho polícia i médiá neuviedli skoro nič. Predpokladám, že boli zaistení po príchode polície ešte na mieste udalosti. Ešte po 26 hodinách od vraždy polícia tvrdila, že účastníkov incidentu bolo šesť Ešte v sobotu o 18,22 h na TA3 na otázku redaktora o možnom úteku ďalších páchateľov z miesta činu S. Jankovič, viceprezident PZ odpovedal, že „hovoríme o šiestich osobách, ktoré máme v moci, vrátane nebožtíka, zatiaľ by to malo byť všetko.“ Takže po 26 hodinách od streľby polícia nevedela, že podozrivých „strelcov“ bolo pri incidente viac, najmenej o troch. Ak polícia vykonala na mieste udalosti zodpovedajúce prvotné úkony, medzi ktorými bolo aj zistenie všetkých svedkov, ktorých predpokladám bolo veľa a týchto okamžite vypočula, musela zistiť informácie o páchateľoch-strelcoch, o ich počte, výzore a prípadnom úteku. K tomu treba pripočítať priebežné výsledky z obhliadky miesta činu a informácie z vnútorného i vonkajšieho kamerového systému, či od členov súkromnej bezpečnostnej služby. Ak však po 26 hodinách od incidentu polícia tieto indície, či už dôkazy nemala, tak tieto úkony viazli, alebo neboli vykonané kvalitne. Až po 48 hodinách polícia zverejnila fakt, že streľby sa zúčastnili ďalší traja páchatelia, ktorí sú na úteku Až v nedeľu o 16,00 hodine, t.j. prakticky po 48 hodinách, TA3 prvý krát informovala, že polícia pre streľbu v Poluse hľadá ďalšie tri osoby. Každému, logicky uvažujúcemu muselo byť jasné, že po hodine, maximálne po dvoch od incidentu sa podozrivé osoby na území Slovenska už nenachádzali. Doteraz nechápem čo je „taktického“ na tom, že doteraz polícia nechce zverejniť mená a najmä fotografie dvoch identifikovaných páchateľov. Len dúfam, že to nie je preto, lebo sú to z jej strany len neoverené dohady. Reakcia polície a médií – všetko v poriadku, nič zvláštne sa nestalo Na moje prekvapenie som sa v pondelok ráno v médiách dočítal len stručné agentúrne správy, že polícia hľadá deväť páchateľov a dvoch z trojice hľadných už identifikovala. Jedného z pôvodne zadržaných musela prepustiť, lebo nemali dôkazy k jej obvineniu. Takže, zopakujme si to. Polícia bola dva dni presvedčená, že má pod kontrolou všetkých účastníkov streľby v Polus City Center, najmä vrahov. Až po dvoch dňoch polícia verejne priznala, že traja účastníci strelby utiekli, t.j. možno utiekol vrah, možno aj osoby, ktoré sa pokúsili vraždiť. Až po dvoch dňoch naša polícia, aspoň predpokladám, o úteku troch podozrivých „strelcov“ – možných vrahov, s veľkým predpokladom ozbrojených, informovala členské krajiny Schengenu. Súčasne polícia nebola schopná do dvoch dní zabezpečiť dostatok dôkazov, ktoré by boli podkladom pre záver, ktorí zo zúčastnených strieľali. Z naznačeného vyplýva, že polícia od začiatku tento prípad vo svojej podstate podcenila. Zobrala ho, ako dobre sa vyvíjajúci „bežný prípad“, keď podľa slov policajného krajského riaditeľa dve skupiny „obchodne rokovali alebo si vybavovali účty“. Pochybujem, že by sa na Slovensku bežne viedli „obchodné rokovania“ a pri nich by obchodní partneri mali pri sebe nelegálne držané strelné zbrane a prípadný obchodný spor riešili streľbou. Rovnako je pochybný aj záver o „vybavovaní účtov“. I keď nepreceňujem intelektuálnu úroveň týchto ľudí, tak ich zároveň nepodceňujem v tom, že ak by mali takýto zámer už pred stretnutím, tak ho celé naplánujú a vykonajú tak, aby svoj cieľ – usmrtenie protivníkov – vykonali profesionálne, rýchlo, bez svedkov a bez vlastného ohrozenia, či minimalizovania tohoto rizika. V reakciách médií, na útek lúpežníka Červenku a dvojdňového neviditeľného úteku troch možných páchateľov vraždy a dvojnásobného pokusu vraždy v Polus City Center, vidím diametrálny rozdiel. Rozdielny prístup možno ovplynil fakt, že zácpu pri cestnej kontrole redaktori zažili na vlastnej koži, streľbu v Long Benne nie. Polícia nemá prehľad o všetkých zločineckých skupinách operujúcich na území Slovenska Po troch dňoch viceprezident M. Kopčík uviedol, že „účastníkov streľby v bratislavskom Poluse nemožno priradiť k nejakej skupine podsvetia.“ Snažil sa nám tým naznačiť, že to boli úplní „nováčikovia“, alebo že tu na Slovensko tieto dve zločinecké skupiny spadli z neba a preto ním riadený úrad boja proti organizovanej kriminalite ich nemá v „zoznamoch“. Musím ho opraviť v jednom i druhom. Neboli to nováčikovia a tiež nespadli z neba. Skôr to znamená, že špeciálny policajný úrad nemá dostatočný prehľad a kontrolu nad všetkými zločineckými skupinami, ktoré mu operujú pod nosom. Úplne legitímna úvaha Dve samostatné zločinecké skupiny zložené s rusky hovoriacich osôb, z ktorých jedna má slovenské štátne občianstvo a dve majú povolený pobyt v Rakúsku, si z určitého dôvodu vybrali k stretnutiu Slovensko, Bratislavu, Polus City center, reštauráciu Long Benn. Prišli viacerí, ozbrojení a s väčším obnosom peňazí. Ich vťah bol podozrievavý a nepriateľský. Predmetom „obchodného rokovania“ mohlo byť teritoriálne rozdelenie po Schengene, konkurencia či zmarený obchod (drogy, zbrane, autá, biele mäso). Ak sa jednalo o zločinecké skupiny s bežnou organizáciou ochrany, potom každá z nich prišla na stretnutie najmenej dvomi vozidlami - najmenej 10 osôb, t.j. dve skupiny – spolu najmenej 20 osôb. Zložitosť vnútorného členenia nákupného strediska a zabezpečenia ochrany osôb sediacich v reštaurácii (približne 8 osôb, na každej strane po štyroch) si vyžadovali ochrannú zložku v minimálnom počte 6 osôb. Zo strany skupiny „zavraždeného“, ostali po streľbe na mieste logicky len jeden zdravý a dvaja zranení. Zdravý sa musel postarať o ošetrenie dvoch zranených, ostatní - asi šiesti - utiekli. Zo strany „útočníkov“ (tých, ktorí vraždili a pokúsili sa zavraždiť), na mieste ostali dvaja. Ak bola táto záležitosť i pod tlakom situácie možná, tak títo dvaja ostali cielene preto, aby „upokojili“ políciu, na čas zastavili jej aktivitu k pátraniu po ďalších páchateľoch a keďže pri streľbe neboli aktívni bol predpoklad, že budú políciou nakoniec prepustení. Ostatní z tejto skupiny a to - asi 8 - utiekli. Predpokladám, že stretnutie týchto skupín na Slovensku, na konkrétnom mieste nebolo prvé, a jeho určenie obidvomi skupinami bolo podmienené tým, že z ich pohľadu bolo najlepšie zabezpečené z hľadiska jeho utajenia pred políciou a spravodajskou službou v širšom teritóriu (Slovensko, Rakúsko, Česko, Maďarsko). Alebo mali títo ľudia poznatky, že tunajšia polícia je natoľko pomalá a neinformovaná, že tu je pre nich najbezpečnejšia pôda na „obchodné“ rokovanie – aj so samopalmi v rukách. Najvýstižnejší slogan o tomto prípade sa podaril viceprezidentovi Stanislavovi Jankovičovi : „Všetko poukazuje na to, že došlo k výbuchu emócií, aj keď je veľmi podivuhodné, že na také rokovania išli ozbrojení“.