Politici nás presviedčajú, že bez týchto prostriedkov sa prakticky nedá v politike žiť a najmä víťaziť. Súhlasím, avšak len za podmienky, že takýto politik chce rýchlo a ľahko získať moc. Bohužiaľ, ešte som nepočul od politika vyjadrenie, že prepáčte, ale za túto hranicu už nejdem, nie som ochotný túto čiaru prekročiť, lebo by som stratil svoju tvár sám pred sebou, teda stratil by som svoju elementárnu slušnosť. Sám som už dva krát v živote napriek tomu, že som svoju profesiu mal veľmi rád a cítil som sa veľmi zle, opustil. Povedal som si, že za týchto podmienok, tomuto režimu, či týmto ľuďom, ktorí ho predstavujú, so svojimi názormi a pravidlami hry nebudem slúžiť a podporovať ich. Myslím si, že je to slušné voči sebe, rodine i svojim kolegom. Už raz som zistil, že na prvý pohľad zjavná prehra či až nenávratná strata sa človeku časom vráti vo forme hlbšieho poznania, a dokonca ako výhra. Ak si teda politici nevedia predstaviť odchod z politiky z dôvodov slušnosti nechápu princíp zrodu osobnej kvality, ktorá sa nerodí z kompromisu ale malým osobným hrdinstvom.
Mnohí budú kričať, že kriminalizujem, že všetko vidím len veľmi zjednodušene. Videl som ako sa robí politika, ako sa robí politik, ako sa robia politické rozhodnutia, vládne rozhodnutia, čo je za ich prijatím a čo po nich nasleduje. Povedzte mi, ako si môžem vážiť poltikov nie pre takzvanú ich politickú neslušnosť, ale preto, lebo ako politici, či ústavní alebo verejní činitelia si nevážili ústavu a zákony tohto štátu? Flagrantne porušovali zákony a keď už sa na to príde, tak s úsmevom na perách presvedčajú nás hlupákov, že to je úplne inak, že je to v súlade so zákonom a je to v náš prospech. Veď asi v náš prospech niekto rozhodol, dal pokyn, pripravil a zorganizoval, vykonal a následne utajoval politický únos syna prezidenta republiky, opakovane v tom čase nezistených zločincov za tento čin zamnestoval, zavraždil nepohodlného občana, pretože bol priateľom nepriateľa štátu, s tichým súhlasom vlády zmaril referendum, bez zákonného oprávnenia ako členovia vlády zobrali peňažné odmeny, rozkradli 12 miliárd korún z osobitného účtu, ktoré predstavovali sumár peňazí po predaji v malej privatizácii, v stovkách prípadov vopred určených ľudí obohatil o desiatky miliárd vo veľkej privatizácii, tunelovali banky, deblokovali miliardy ako super dobrý obchod pre určité skupiny ...
Ak niekto hovorí, že v politike sa strácajú hodnoty, že je prázdna či chudobná, tak ja tvrdím, že oni tam nikdy neboli. Boli tam len "hodnoty" rozumej peniaze. Tí, ktorí načreli do našej spoločnej kešene a teraz majú obavy o svoju bezúhonnosť a slobodu sa politicky hrajú na našich záchrancov a snažia sa nás presvedčiť, že oni sú tá elita národa a oni vedia najlepšie ako ďalej a bez nich by sme boli stádom.
Mnohému sa asi mnohí aj z dotknutých zasmejú a tomu záveru najviac : všetko smeruje k tomu, že občania budú musieť začať budovať slušnú spoločnosť, slušných voličov a slušných politikov. Som presvedčený, že už blízka budúcnosť prinesie do politiky nových ľudí, najmä slušnejších.
Politická kultúra, prebiehajúca dráma o obsahu smerovania Slovenska
Asi sa v tom nevyznám, nie som vyškolený politológ, sociológ či estét, ale jedno viem určite: je úplne jedno, čo slušný a vychovaný človek robí a čím je, ide vždy o to, aby v tomto prostredí a v úlohe bol, alebo sa aspoň pokúšal byť, slušným. Preto stále nerozumiem skloňovaniu pojmu politická kultúra. Predsa nie je politickou kultúrou fakt, že svojho politického oponenta neokrikujem, nezosmiešňujem, nediskreditujem, neunášam, nevraždím.