Politické aktivity 500 policajtov so súhlasom ministra Kaliňáka.

Toto pochybenie je najzávažnejšie akého sa R. Kaliňák počas štvorročného výkonu funkcie ministra dopustil, dokonca závažnejšie ako tie, ktoré boli predmetom práve prebiehajúceho rokovania o vyslovení nedôvery parlamentom. To preto, lebo došlo na verejnosti k 500 člennej policajnej manifestácii, k hrubému a skupinovému porušeniu základných povinností policajtov a ich najvyšší nadriadený toto akceptoval a dokonca im verejne zato poďakoval. Neviem či si do dôsledkov dobre uvedomujú všetci zainteresovaní v polícii, ale aj mimo nej, že došlo k hrubému porušeniu zásad demokratického a právneho štátu - organizovaným a verejným politickým prejavom značnej časti policajného zboru, začo zodpovedajú nielen samotný minister, ale aj policajný prezident a v konečnom dôsledku i predstavitelia policajných odborov. Skrátka, do súťaže politických strán sa aktívne na jednu stranu pripojila časť policajného zboru. Najprv sa musím zaoberať tým, čo podľa všetkého pri tejto akcii bolo zneužité a čím niektorí politici i predstavitelia odborov žonglujú a zakrývajú podstatu – a to činnosti policajných odborov. Podľa našej ústavy čl. 37 ods. 1 „každý má právo sa slobodne združovať s inými na ochranu svojich hospodárskych a sociálnych záujmov.“ V zmysle zákona o združovaní § 2 ods. 4 okrem vojakov v činnej službe môžu vytvárať odborové organizácie a združovať sa v nich príslušníci Policajného zboru a zboru nápravnej výchovy. Odborové organizácie sú oddelené od štátu a sú nepolitickými organizáciami združujúcimi svojich členov k ochrane ich „hospodárskych a sociálnych záujmov“. Včerajším predmetom rokovania národnej rady bol návrh poslancov na vyslovenie nedôvery ministrovi vnútra SR R. Kaliňákovi. V tejto súvislosti sa neriešili žiadne otázky napr. legislatívne (predkladanie a schvaľovanie zákonov), ktoré by sa dotýkali najmä „sociálnych záujmov“ príslušníkov Policajného zboru. Tvrdenie vedenia policajných odborov, ich predsedu Litvu, ktorým aj zdôvodňovali prípravu a nakoniec i samotnú demonštráciu policajných odborárov, že s osobou ministra R. Kaliňáka spájajú vysokú úroveň finančného a materiálno-technického zabezpečenia polície, nemalo nič spoločné s ochranou ich sociálnych práv a istôt. Rokovanie a hlasovanie o vyslovení nedôvery ministrovi R. Kaliňákovi je personálnou právomocou zákonodárneho zboru a teda výsostne politickou záležitosťou. Z tohto dôvodu rozhodnutie zorganizovať a zrealizovať podporu osobe R. Kaliňáka vedením policajných odborov nemá oporu v príslušných zákonoch, keďže išlo nad rámec „hospodárskych a sociálnych záujmov“ členov ich odborového zväzu. Samotná výzva vedenia policajných odborov k podpore ministra R. Kaliňáka, bola pod hlavičkou ochrany odborových záujmov skrytou formou politickej agitácie. A keďže podľa zverejnených informácií bola písomne doručená na všetky základné policajné útvary, nebola adresovaná len členom odborového zväzu, ale všetkým príslušníkom polície. Z tohto dôvodu vedeniu odborového zväzu polície, ako aj jej členom chýbala právna legitimita k zorganizovaniu a vykonaniu verejnej – demonštratívnej podpory ministra vnútra R. Kaliňáka. V zákone o štátnej službe príslušníkov PZ, v ust. § 48 medzi základné povinnosti policajta, podľa odseku 3, písm. g je uvedené citujem : „v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor.“ V odseku 5 tohto ustanovenia je zároveň konštatované : „Policajt nesmie byť členom politickej strany alebo politického hnutia ani vyvíjať činnosť v ich prospech;“. Z týchto právnych noriem vyplýva, že päťsto príslušníkov Policajného zboru mimo štátnej služby (v dobe služobného voľna) sa dopustilo konania, ktoré narušilo vážnosť Policajného zboru a ohrozilo dôveru v tento zbor u občanov Slovenska. K narušeniu vážnosti a dôvery v Policajný zbor došlo konaním (verejná demonštrácia), ktorým títo policajti vyvíjali činnosť v prospech predstaviteľa politickej strany (podpredsedu SMER-u R. Kaliňáka). V danej situácii sa nedá oddeliť ústavná funkcia ministra od jeho členstva v politickej strane. Za vzniknutú situáciu v Policajnom zbore je zodpovedné vedenie Odborového zväzu policajtov, policajný prezident, ktorý musel vedieť o príprave a priebehu politickej demonštrácie svojich podriadených, pričom túto akciu nezakázal a zároveň minister vnútra R. Kaliňák, ktorý riadi Policajný zbor, zodpovedá za jeho apolitickosť i ochranu jeho dôvery pred občanmi. Minister mal určite všetky informácie i právomoc ešte v zárodku takúto akciu utlmiť, resp. sa od nej verejne dištancovať, čo však neurobil a tým ju schválil. Vo fungujúcom demokratickom a právnom štáte by túto záležitosť musel okamžite riešiť nezávislý a profesionálny inšpekčný útvar. Keďže aj tento je pod priamou kontrolou ministra R. Kaliňáka a doterajšie výsledky jeho previerok v policajných kauzách zaváňali neobjektívnosťou, je zbytočné od neho očakávať principiálny záver. Toho, kto nadovšetko miľuje svoju funkciu a ešte si pritom myslí, že je na ňu predurčený, je zbytočné vyzývať k pokore a odstúpeniu.