Ruskov fatinkový čaj.

Tak ako nepochybujem o tom, že napriek terajším tvrdeniam typu "až teraz vieme s kým sme to sedeli vo vláde" , alebo "s kým sme to rokovali", tí čo to tvrdia, od začiatku veľmi dobre vedeli s kým sedeli a rokovali alebo s kým budú sedieť ... Veď, kto iní ako koaliční partneri spravili Ruska tým, čím bol, až nakoniec ho museli odvolať. Prešľapov nato urobil Rusko dosť, len nie pre toho, kto ich nechcel vidieť. Len niektoré z morálnych prešľapov P. Ruska, ako ústavného činiteľa : r. 2002 žiadal ministra vnútra o nahradenie riaditeľa finančnej polície svojím nominantom, nepodložené obviňovanie Úradu boja proti korupcii z nezákonného odpočúvania jeho telefonátu s redaktorom SME, skoro dvojnásobné prekročenie rýchlosti riadeného vozidla v Rakúsku, verejné priznanie sa k fiktívnemu predaju obchodných podielov TV Markíza a ich skryté vlastníctvo, verejné obvinenie svojho štátneho tajomníka z falšovania verejnej listiny v súvislosti s netransparentne prevedenou miliardou na pomoc podnikateľom zo štátnych fondov na súkromnú spoločnosť. Pomstychtivosť a nenávisť sú pre mnohých ľudí hnacím motorom ich činov. Len tí najsilnejší majú vnútornú silu žiť ďalej bez týchto negatívnych atribútov a vysporiadať sa so zlom, i keď k nemu nedali skutočný podnet, čo nie je prípad Pavla Ruska. V spojitosti s tými prípadmi, ktoré som už naznačil a ešte keď si spomenieme ako sa rozišiel s niektorými svojimi spolupracovníkmi z TV Markíza, alebo s poslancami svojej strany, tak zistíme, že na jeho prsiach sa vyhrievali rôzne hady s jedom korupcie, lží, arogancie a neschopnosti. Pokiaľ platí jednoduchá zásada, že žijeme v prostredí, ktoré si vyberáme, tak v tomto prípade potom môžu platiť dve vysvetlenia, z ktorých ani jedno nie je pre Pavla Ruska vyznamenaním. Prvé je, že ľudia s ktorými sa stretával boli skutočne takí ako o nich neskôr tvrdil. Z toho vyplýva, že sa v nich totálne zmýlil. Ak by to bolo v jednom prípade, prosím, ale keď sa tieto prípady pravidelne opakujú, o niečom to svedčí. A to môže byť tá druhá verzia, že od začiatku vedel alebo mal svoju predstavu, kto sú títo ľudia a práve preto si ich k sebe vybral. Takže buď platí bezhraničná naivita alebo prefíkaná manipulácia. A už sa dostávame k podstate. Vykonanie skrytého záznamu rozhovoru ústavným činiteľom s inou osobou má niekoľko rovín. Prvá je morálna a druhá právna. K tej morálnej sa musia vyjadriť samotní ústavní činitelia a je len na nich a na kritickom postoji nás občanov, či môžu takýmto spôsobom komunikovať s ľuďmi, ale najmä či tým získavajú alebo strácajú našu dôveru. Právnu rovinu treba rozdeliť na zodpovedanie otázky, či takýto záznam je prípustný z pohľadu trestného práva ako dôkaz. Druhou otázkou je preukázanie skutočného obsahu predloženého záznamu a zistenie všetkých súvislostí. V svojej tridsaťročnej praxi sme neraz použili aj skryté záznamy o rozhovoroch a stretnutiach. Nehovorím o záznamoch vykonaných políciou so súhlasom sudcu, ale o záznamoch, ktoré nám predkladali účastníci trestného konania. Takéto záznamy boli všetkými orgánmi činnými v trestnom konaní až po súd pripustené ako dôkazy zabezpečené v súlade so zákonom. Nezdielam absurdný názor, ktorý prakticky neumožňuje nikomu a nikdy súkromne si vyhotoviť skrytý záznam z rozhovoru, pretože je vraj v rozpore s ustanoveniami občianskeho zákonníka na ochranu osobnosti. Absurdnosť je v tom, že ani ústavne garantované právo na ochranu osobnosti nemôže byť uplatňované absolútne. Vždy realizovanie určitého práva jednej strany musí byť vo vyváženej polohe s právom druhej. To znamená, že občan má právo vyhotoviť skrytý záznam, najmä pokiaľ predpokladá, že pri stretnutí môže byť zúčastnenou osobou porušený zákon, napríklad i ponukou korupcie, alebo na ochranu svojej osobnosti pred prípadným zneužitím samotného stretnutia a zmenou obsahu rozhovoru. O takomto zázname predsa nikto nemusí vedieť, len osoba, ktorá si ho vyhotovila. Druhou a významnejšou právnou skutočnosťou ostáva, čo s danou nahrávkou občan urobí a či a ako ju použije. Prípadný spôsob zverejnenia tohto záznamu môže byť v rozpore so zákonom a môže byť dotknutou osobou právne napadnutý, či už trestnoprávne napríklad ako trestný čin ohovárania a občianskoprávne žalobou na ochranu osobnosti. Výsledok týchto právnych krokov neovplyvňuje legitimitu záznamu ako dôkazu pre pôvodné trestné konanie. I keď pripúšťam, že je dôležité zodpovedať otázku o autenticite zázamu, tento fakt sa v súčasnej dobe v súvislosti s nahrávkou I. Henzélyovej médiami preceňuje. Dôležitejším z pohľadu preukázania faktu korupcie poslankyne bude preveriť obsah samotného rozhovoru a správna interpretácia jeho určitých pojmov i celých častí. Z doposiaľ zverejnených fragmentov rozhovoru, najmä z časti prepisu záznamu v SME dňa 14.11.2005 vyplýva, že poslankyňa I. Henzélyová v súvislosti s výkonom poslaneckého mandátu nežiadala, nezobrala a ani si nedala sľúbiť žiadny úplatok alebo inú nenáležitú výhodu. Toto konštatovanie je podporené výrokmi na otázku, či jej dom zaplatili "nie ... ani nebudem chcieť. ... som nevzala a ani nevezmem.", na otázku prečo sa najprv odmietla pridať a neskôr tak urobila odpovedala "ale nie preto, že mi dávali". Na ďalšie otázky dvakrát odpovedala "nevzala som". Ponuky "našich" skončili tým, že povedala "nie" a "oni dali pokoj". Fakt, že snahy o získanie jej priazne pred parlamentnou schôdzou boli márne svedčí i ďalšia z odpovedí, že "potom boli nesmierne potešení a prišli, čo sa stalo." Ostatná zverejnená odpoveď na otázku čo je to ponúknutá spolupráca poslankyňa odpovedá "že mi pomôžu v projekte, čo raz bude alebo nebude." Ani jedna zo zverejnených odpovedí I. Henzélyovej priamo nepotvrdzuje fakt, že by ju niekto chcel podplatiť alebo poskytnúť inú nenáležitú výhodu za podporu vládnej koalície. Pokiaľ nechceme byť jednostranný, tak ako bohužiaľ sa väčšina médií k tomu uchyľuje a účelovo zjednodušuje obsah záznamu, musíme priznať, že ponuka opravy domu alebo poskytnutie pomoci v súvislosti s projektom môže znamenať i poskytnutie služieb, ktoré si v plnom rozsahu poslankyňa uhradí zo svojich zdrojov. Aktivita firmy o poskytnutie určitých prác či služieb väčšinou nemá alebo nemusí mať korupčný charakter. Toto vysvetlenie uvádzam nie preto, že chcem zakrývať prípadný korupčný podtón, ale preto, lebo chcem vyvážiť jednostranné podsúvanie záveru o korupcii, keďže sa vyslovené veci dajú vysvetlovať aj iným, opačným spôsobom. Ako bývalý vyšetrovateľ chcem naopak poukázať na spôsob, ktorým P. Rusko viedol s poslankyňou rozhovor. Ak by takýmto spôsobom a kladením takýchto otázok vykonával výsluch vyšetrovateľ, získané "dôkazy" t.j. svedecká výpoveď by s najväčšou pravdepodobnosťou nespĺňala kritérium zákonného postupu a legálneho získania dôkazu. Otázky sú svojím obsahom navádzajúce k odpovedi a to určitým účelovým smerom a neprimerane sugestívne, pričom nielen podsúvajú I. Henzélyovej odpovede, ale v tretích osobách, ktoré budú tento rozhovor počúvať či čítať, vyvolávajú fiktívnu predstavu o korupcii. Takýmito otázkami sú "aspoň ti ten dom zaplatili ?", "dávali ti !" , "... zobrala som potrebujem dom...", "ponúkali ti dom, nejakých 10 miliónov...", "ako že ti dom postavia ?", "a čím ťa kúpili ?". Trvalé opakovanie otázok o podplácaní, ktoré mnohé ani nemali reálny základ v rozhovore (ponúkali ti dom, nejakých 10 miliónov) psychologicky spôsobí v tretích osobách vnútorné presvedčenie o jeho existencii. Záznamy rozhovorov ešte obsahujú jeden veľmi závažný fenomén, ktorý je potrebné veľmi citlivo posúdiť a to, že sa pre tretiu osobu alebo len čistým prepisom záznamu môžu stratiť veľmi dôležité hlasové intonácie, prestávky alebo mimika tváre, či tela, ktoré ostávajú nepoznané, avšak podstatným spôsobom dotvárajú či menia zmysel vysloveného. Rovnako pri prepise môžu byť niektoré výrazy pozmenené, úplne vypustené, čím vety a celé súvetia môžu dostať úplne iný zmysel. Pokiaľ videonahrávka neobsahuje ďalšie a to závažnejšie informácie, ako boli doposiaľ publikované, alebo samotní P. Rusko, I. Henzélyová, či iní svedkovia dôkazmi podstatne nezmenia dôkaznú situácia o korupcii, dovolím si vysloviť záver, že samotný videozáznam z dôkazného hľadiska je úplne nedostatočný. Jednostrannosťou výkladu jeho obsahu ako pokusu o korupciu poslankyne a zakrývaním podstatných detailov môže slúžiť len ako mediálny politický atak k ovplyvneniu názorov občanov. V roku 1996 som urobil podrobnú analýzu zverejneného rozhovoru Ĺ. Hudeka, vtedajšieho ministra vnútra s I. Lexom, vtedajším riaditeľom SIS a musím vyzvať tých, ktorí by chceli na verejnosti tento rozhovor pripodobňovať k Ruskovej videokazete, aby nezahanbovali minulosť ani sami seba. Predpokladám, že výsledok vyšerovania bude potvrdením mnou naznačených záverov a to nie preto, lebo vyšetrovateľ bude politicky ovplyvnený, alebo odborne nespôsobilý, ale preto, lebo predložené a vykonané dôkazy jednoznačne vyvrátia dosť priehladne mediálne sformovaný zámer. Môj bývalý šéf, keď chcel zdôrazniť slabučkú dôkaznú situáciu, tak použil výraz "fatinkový čaj". Doteraz neviem či taký čaj vôbec existuje, ale výraz sa mi páči a je príhodný aj pre tento prípad. PéeS : špeciálne pre JUDr. doc. Cupera, poslanca Národnej rady Slovenskej republiky za HZDS, vysokoškolského pedagóga UK Bratislava a obhájcu obv. Ivana L. vo veci zavraždeného Roberta Remiáša. Ak by ste boli policajtom, už najmenej 24 hodín ste prepustený zo služobného pomeru pre hrubé porušenie svojich povinností a zloženého sľubu. Ale, keďže ste až (len) poslancom slovenského parlamentu, i keď ste zložili poslanecký sľub vernosti občanom tohto štátu, ústave a právu, môžete ďalej nerušene užívať svoje právomoci. U nás v Skalici sa hovorí o takých a v takom stave : "ten byl ale piekně natrtúlený".