Slovenská politická kultúra.

Na televíznej obrazovke vidím politika, ktorý hovorí o strašnom prípade, keď terajší minister ako čiastočný spoločník firmy odsúhlasí dotácie, keďže medzi niekoľkými stovkami iných splnila uložené podmienky a prakticky ich dostala automaticky. Pýtam sa prečo tento človek, keď bol generálnym riaditeľom slovenských elektrární nehovoril o tom, ako podpisoval zmluvy o postúpení stopercentne vymožiteľných pohľadávok voči štátnej spoločnosti so súkromnou firmou, ktorá za nič ako odplatu si stiahla desať percent z niekoľko stomiliónovej platby ? Prečo vtedy a aj teraz nehovorí o podpisovaní zmlúv o dodávkach ruského uhlia pre elektrárne, keď cena bola desaťnásobne premrštená a o kvalite dodávaného uhlia svedčí asi dvojnásobný nárast plynu, ktorý pomáha toto uhlie alebo lepšie povedané špinavú kamennú drť spáliť ? Prečo nehovorí ako sa za jeho šéfovania z financií elektrární nezákonne financovala skrytou formou výstavba vodného diela Gabčíkovo. Namiesto pôvodne vládou schválenej sumy asi 17 mld. Sk takto bolo prefinancovaných vyšše 40 mld. Sk. Peniaze boli zasielané v rozpore so zákonom na účet občianskeho združenia, ktoré nemalo žiadnu právnu subjektivitu a jej činnosť nebola nikým a ničím kontrolovaná. Do nedávnej doby boli tieto platby problémom pre auditorskú firmu. Takto by som mohol ešte písať o mnohých v súčasnosti morálnych politikoch, ale trochu som odbočil od svojho pôvodného zámyslu. Začiatkom roka 2003 moji pracovníci odhalili a zdokumentovali za účinnej pomoci ministra Zsolta Simona a ním určených pracovníkov podvodný vývoz drevnej hmoty zo Slovenska do Rakúska. Drevo bolo nesprávne vykazované v tretej triede a nižších množstvách. Z prvej kontrolovanej vzorky vyplýval fakt, že sa jedná o dlhodobú a vysokoorganizovanú trestnú činnosť na vyšších stupňoch štruktúry Štátnych lesov. Jedným z opatrení ministra Z. Simona bola výmena generálneho riaditeľa a následné zmeny aj na nižších postoch. Podľa neskoršieho vyjadrenia ministra táto naša akcia do konca roka 2003 priniesla nárast zisku z predaja dreva pre Slovensko o 900 miliónov korún. Týmto ziskom boli vykompenzované dovtedy vyprodukované a zaúčtované straty štátneho podniku. Uvádzam to preto, aby bolo zrejmé aký rozsah nelegálnych príjmov sme určitej skupine osôb zmarili. Toto však nebola jediná ohrozená skupina. Zistili sme a za dobrej spolupráce s ministerstvom pôdohospodárstva zdokumentovali, že v rokoch 1995 až 1998 predstavitelia Fondu národného majetku v rozpore so zákonom zmenili pôvodne schválené privatizačné projekty v lukratívnych štátnych majetkoch a opäť v rozpore so zákonom rozhodli o ich predaji vopred určenému záujemcovi za smiešnu cenu. O týchto praktikách fondu musel vedieť i príslušný štátny orgán, ktorý jediný zo zákona mal právo o ich privatizácii rozhodnúť a to Slovenský pozemkový fond spadajúci do zodpovednosti ministra pôdohospodárstva. Takto bolo podvodne odpredaných vyše 30 štátnych majetkov s účtovnou hodnotou vyše jednej miliardy korún. V roku 2004 ma osobne niekoľkokrát navštívil jeden štátny tajomník. V tom čase prebiehal tvrdý politický boj o systém privatizácie štátnych lesov. Priniesol určité doklady a následne podal trestné oznámenie o údajných podvodoch pri vývoze drevnej hmoty zo Slovenska do Čiech. Za hlavného páchateľa označil nového generálneho riaditeľa štátnych lesov a naznačoval, že ním zistené kontrolné výsledky sa snaží minister pred vyšetrujúcimi orgánmi zatajiť. I keď pripúšťam, že s vývozom dreva asi nebolo všetko v poriadku, (a preboha kedy bolo ?), cítil som z toho aj záujem určitej skupiny lesníckej elity, ktorú reprezentoval štátny tajomník a možno i jeho osobnú prestížnu záležitosť. Koncom novembra 2004 som dostal informáciu, že operatívni pracovníci môjho úradu sú v záverečnej etape odhalenia podvodu v súvislosti s dotáciami pre ovčiarsku spoločnosť, v ktorej bol pred nástupom do funkcie konateľom minister Zsolt Simon. Keďže sa vzhľadom na osobu podozrivého jednalo o veľmi závažný prípad, naštudoval som si materiál a nechal som preveriť niektoré nejasné ale podstatné fakty. Potvrdilo sa, že operatívni pracovníci nedostatočne zistili skutkový stav veci a táto nemala žiadny trestnoprávny rozmer. Prvotnú informáciu o tomto podozrení moji pracovníci dostali od vysokopostaveného štátneho úradníka. Už teraz si môžem len domýšľať čo by sa odohrávalo, keby v danej veci bolo začaté trestné stíhanie. Spomínam si, že v roku 2005 aj spravodajská služba cez médiá potvrdila informácie o nečistých praktikách na ministerstve pôdohospodárstva pri dotačnej politike. Teraz prakticky po roku, od nevydareného pokusu trestnými prostriedkami zdiskreditoval ministra Simona niekto opätovne zverejnil danú záležitosť, aby tak nonšalantne a na jednej vlne s kauzou Pavla Ruska zmietol ďalšieho politického protivníka. Podľa môjho názoru ten alebo tí, ktorí takéto veci analyzujú a zverejňujú majú dostatok času i možností sledovať, analyzovať, načasovať a správne naformulovať podobné mediálne útoky. Predpokladám, že v dohľadnej dobe "vyskočí" ďalší najmenej jeden diskreditačný útok voči politikom SMK. Podľa preferenčných výsledkov sú príliš silní.