„Štandardný“ výsluch svedkyne.

Slovenská spoločnosť je v tejto kauze rozčesnutá na dve časti. Jedných, ktorí veria poškodenej a druhých, ktorí ju považujú za klamárku. Pravda, ako sa s obľubou zvykne hovoriť, nie je niekde uprostred. Výpoveď je možné pripustiť a hodnotiť ako dôkaz len za predpokladu, že k nemu dospeli štátne orgány zákonným spôsobom. Preto informácie z nezákonného dôkazu akoby neexistovali a preto nemôžu byť ani pravdou. Mať pravdu za každú cenu je návrat do päťdesiatych rokov. Už dávno je mnohým úplne jasné, že nezákonne vykonané výsluchy svedkyne-poškodenej Hedvigy Malinovej nemôžu byť dôkazom o jej krivej výpovedi. Na tlačovej konferencii dňa 13.9.2006 minister vnútra JUDr. Robert Kaliňák uviedol : „Ale opäť, podobne ako v ostatných prípadoch, polícia má všetky veci profesionálne spracované, celý výsluch je nahratý na videopáske v trvaní viac ako 5 a trištvrte hodiny, nie je vôbec žiadny problém, aby kedykoľvek orgány, ktoré môžu preveriť aj konanie polície, sa na to pozreli. Nie je to žiadny problém. Bude to zase len jeden z desiatky dôkazov, že niekto absolútne bezprecedentne klame.“ Právny zástupca poškodenej H. Malinovej sa vyše roka márne snažil získať tento „dôkaz“, k čomu ho Trestný poriadok oprávňoval. Vyšetrovateľ Horák i s dozorovým prokurátorom a jeho nadriadeným na generálnej prokuratúre JUDr. Vlachovským mu toto právo odopierali. Tvrdili, že videozáznam nebol vykonaný ako súčasť vyšetrovacieho úkonu a preto sa nestal prílohou zápisnice, ale bol vykonaný „len pre služobné účely“ v zmysle zákona o policajnom zbore. Po vznesení obvinenia H. Malinovej ešte celé štyri mesiace orgány činné v trestnom konaní bezprecedentne odmietali obhajcovi čo i len nazrieť do vyšetrovacieho spisu a až po ďalších dvoch mesiacoch mu tento „dôkaz“ predsa len vydali. Spred roka signalizovaných päť a trištvrte hodiny videozáznamu sa scvrklo na tri a pol hodiny. Prekvapením je tiež zistenie, že obrazovo-zvukový záznam, aspoň v jeho začiatkoch bol súbežne vyhotovený z dvoch nezávislých kamier. V demokratickej, slobodnej a najmä zákonmi regulovanej spoločnosti je úplne nemysliteľné a preto i neprípustné v rámci trestného konania proti obvinenému, tohto počas výsluchu skrytým spôsobom bez jeho vedomia zvukom a obrazom zaznamenávať. Pokiaľ Trestný poriadok takúto možnosť vyšetrujúcim orgánom pripúšťa, tak musia splniť jeho podmienky a nemožno aplikovať na škodu procesných strán inú, všeobecne záväznú právnu normu - zákon o policajnom zbore. Ak tak štátne orgány konali, tak úmyselne a svojvoľne obchádzali Trestný poriadok. To, o čo vyše roka bojoval advokát poškodenej a neskôr obvinenej Hedvigy Malinovej, získať od polície a prokuratúry obrazovo-zvukový záznam z jej výsluchu, sa "zázračne" podarilo redaktorom televízie Markíza. „Riadený únik“ týchto videozáznamov mohol mať len dva zdroje a to vždy od štátnych orgánov- jedným je špecializovaný tím a druhým policajné zložky, ktoré sa podielali na vyšetrovaní prípadov Malinová. Je až zarážajúce to ticho po zverejnení časti videonahrávky, najmä zo strany špecializovaného tímu. Ak si to doteraz nevšimli, tak došlo k neoprávnenému úniku videonahrávky, ktorá obsahuje informácie a osobné údaje, zhromaždené pri plnení úloh Policajného zboru. Aspoň takto to pri odmietaní žiadosti advokáta polícia i prokuratúra doposiaľ deklarovali. Myslím si, že aj redaktori TV Markíza si tento problém uvedomovali, pretože zdôrazňovali jej zverejnenie „vo verejnom záujme“. Dôležitejší od spôsobu získania tohto dôkazu je však obsah informácie, ktorá bola nám-verejnosti tlmočená. Tak ako pred rokom bola na dvoch tlačových konferenciách dvomi ústavnými činiteľmi a policajným prezidentom verejne označená poškodená Hedviga Malinová za klamárku špiniacu dobré meno Slovenska v zahraničí, tak teraz sa hlavné motto v podstate zopakovalo : postupy polície boli legálne a Malinová klame. Je určite len náhoda, že aj táto informácia bola zverejnená v televíznych novinách TV Markíza v dvoch za sebou nasledujúcich dňoch. Ostáva pre mňa záhadou, ako za tak krátky čas a bez primeraných odborných znalostí sa vysporiadali redaktori s vyhodnotením tri a pol hodinového záznamu, aby dospeli k záveru, že videozáznam ani zápisnica z výsluchu nepotvrdzujú obvinenia policajtov, ktorí mali poškodenú nútiť priznať sa k vymysleniu svojho prepadnutia. V obidvoch reportážach vystúpil aj hovorca ministerstva vnútra Erik Tomáš /bývalý redaktor TV Markíza/, ktorý prehlásil, že „záznam dokazuje, že počas výsluchu sa nič neštandardné neudialo.“ Hovorca však pozabudol nato, že nemá za koho hovoriť, keďže vyšetrovanie jednej veci je skončené a prípad obvinenej H. Malinovej vyšetruje špecializovaný tím prokuratúry. Rovnako ostáva záhadou, ako môže vedieť, že záznam dokazuje štandardný postup polície, keď on ako hovorca nemá právo sa s ním oboznamovať. Prešľapy pred, počas, i po výsluchu svedkyne-poškodenej H. Malinovej dňa 9.9.2006. Dňa 9.9.2006 t.j. v sobotu ráno o 7,00 h dvaja príslušníci polície prišli do domu pošk. H. Malinovej v Trhovom Mýte, kde jej matke povedali, že potrebujú dcéru k vykonaniu opoznania dvoch páchateľov jej prepadnutia. Keďže svedkyňa-poškodená nebola doma, matka jej tieto informácie telefonicky sprostredkovala a spoločne s príslušníkmi polície asi o 20 minút prišla za ňou do Dunajskej Stredy. Tu opäť príslušníci polície oznámili pred matkou a jej dcérou dôvod svojej návštevy a potrebu na krátky čas, asi pol hodiny v Nitre vykonať opoznanie páchateľov. O tomto dôvode rýchleho prevozu pošk. H. Malinovej do Nitry mal vedomosť aj jej priateľ. Aj počas cesty do Nitry policajti ubezpečovali poškodenú, že opoznávanie páchateľov, ktorých držia už celú noc, bude trvať len krátky čas. Na polícii však žiadne opoznávanie páchateľov pripravované nebolo a vyšetrovateľ pristúpil k výsluchu svedkyne-poškodenej. Vyšetrovateľ v rozpore s ust. § 128 ods. 1 Trestného poriadku dal pokyn príslušníkom polície fakticky predviesť svedkyňu k výsluchu, pričom títo použili klamlivý úskok tvrdením o potrebe opoznať páchateľov – čiže deklarovali neodkladnosť tohto úkonu. Svedkyňa-poškodená nebola vopred „riadne predvolaná“ a ani sa bez ospravedlnenia nedostavila k výsluchu a preto nemohla byť pred vyšetrovateľa na výsluch ani „predvedená“. Riadne predvolanie znamená, že svedok dostane do rúk písomné predvolanie, z ktorého vyplýva, že konkrétne on je predvolaný v postavení svedka v trestnej veci s určením času a miesta konania výsluchu. Pritom musí byť svedok poučený aj o prípadných následkoch bezdôvodného nedostavenia sa k výsluchu (peňažná pokuta, predvedenie). Svedkyňa-poškodená takýmto spôsobom predvolaná nebola, čo potvrdzuje i doručenka o jej predvolaní s dátumom 9.9.2006, ktorú podpísala tesne pred výsluchom a táto mala len formálny charakter s cieľom „suplovať“ riadne predvolanie. Na nedodržanie zákonných podmienok predvolania a prípadného predvedenia svedkyne nebol žiadny dôvod, keďže neexistovala akútna potreba, napríklad pátrania po horúcej stope, prípadne opoznávania páchateľov. Jediným reálnym dôvodom takéhoto porušenia zákona a predvedenia svedkyne v sobotné ráno sa javí úmysel polície využiť moment prekvapenia a prípadnej psychickej labilnosti k jej doznaniu o zinscenovaní lúpežného prepadnutia. Až budúcnosť ukáže, prečo musela byť predvedená a vypočutá práve v sobotu 9.9.2006. Vyšetrovateľ si napriek vedomosti o zdravotných problémoch pošk. H. Malinovej a nesúhlasu lekára s jej výsluchom ešte dňa 25.8.2006 nezabezpečil lekársku správu o jej aktuálnom zdravotnom stave a spôsobilosti k výsluchu dňa 9.9.2006. Tento fakt nemohol konvalidovať až počas výsluchu dotazom na poškodenú a jej prehlásením, že neodmieta vypovedať a vo veci vypovedať chce. Zhoršujúci sa zdravotný stav poškodenej, ako aj výrazne sa prejavujúcu únavu vyšetrovateľ počas výsluchu ignoroval a to napriek opakovaným žiadostiam svedkyne-poškodenej o ukončenie úkonu zo zdravotných dôvodov. Vyšetrovateľ priebežne neskúmal zmenu psychickej spôsobilosti k výsluchu a to napriek jej požitiu liekov, čo aj zaznamenal v zápisnici. Rovnako neumožnil svedkyni-poškodenej počas celej doby jej pobytu na polícii t.j. počas šiestich hodín podľa jej želania sa stravovať. Vyšetrovateľ napriek vedomosti, že sa vyšetrovací úkon – priebeh výsluchu svedkyne zaznamenáva dvomi nezávislými technickými zariadeniami (skrytým a viditeľným) v rozpore s § 58 ods. 3 Trestného poriadku neuviedol tento fakt do zápisnice a po skončení výsluchu technický nosič k nej nepripojil, čím zatajil dôležitý dôkaz v trestnom konaní. Takéto konanie, ktoré malo za následok podstatné sťaženie, ba dokonca zmarenie uplatňovať práva poškodenej strane hraničia s jeho trestnoprávnou zodpovednosťou. S odkazom na ust. § 138 Trestného poriadku sa výpoveď svedka do zápisnice zapíše spravidla podľa diktátu vypočúvajúceho v priamej reči a pokiaľ možno doslova. Výpoveď svedka sa väčšinou skladá z dvoch častí, pričom prvá je spontánnou výpoveďou svedka (monológom) a druhá časť, ak je to potrebné, obsahuje upresňujúce či doplňujúce otázky vypočúvajúceho voči svedkovi. Dňa 9.9.2006 podľa zápisnice o výsluchu svedkyne-poškodenej H. Malinovej táto spontánne vypovedala k svojmu lúpežnému prepadnutiu na dvoch husto písaných stranách. Dodržanie zákonných podmienok diktovania výpovede svedkyne vyšetrovateľom musí rešpektovať priamu reč a jej doslovné znenie. Ak vyšetrovateľ používa vlastné pojmy a slová, formuluje celé vety „vlastným jazykom“, nerešpektuje priamu reč a svedkyňou uvádzané fakty, zatajuje v písanom monológu svedeckej výpovede množstvo doplńujúcich otázok, tak falšuje priebeh i výsledok výpovede, čím ju pre účely trestného konania závažným spôsobom spochybňuje. Takto zachytená svedecká výpoveď nie je reálnym odrazom svedectva, čiže pamäťových údajov o vyšetrovanej veci podaným konkrétnou osobou. Vyšetrovateľ mohol podľa ust. § 132 ods. 2 Tr. por. svedkyni-poškodenej klásť otázky na doplnenie výpovede, objasnenie neúplností, nejasností alebo rozporov. K tejto časti výpovedi som už zaujal stanovisko v svojom článku koncom novembra 2006 „Kauza H.Malinová – analýza postupu polície a kvality dôkazov“. Stručne tieto závery zhrniem. Z celkom 37 položených otázok 18 vykazuje známky zbytočnosti, nezrozumiteľnosti, niektoré sú klamlivé a dokonca vychádzajúce z nepravdivých faktov. „Zbytočné“ otázky k faktom, ktoré boli známe už z výpovede svedkyne, neviedli k objasneniu neúplnosti, nejasnosti alebo rozporov : „Kde ste položili tašku ?“, "Odkiaľ ste vybrali peňaženku ?", "Mali ste nejako poškodenú podprsenku ?", "Tá blúzka, ktorú ste mali na sebe, akým spôsobom bola roztrhnutá a kedy ?", "Tiekla vám aj krv z nosa ?", "Prečo ste si z domu nezobrali dáždnik", odkiaľ sa zobrala krv na mobilnom telefóne a zrkadle, "Z akého dôvodu ste si dávali dole pančuchy?", „Mali ste aj nejaké zranenie na stehnách ?“, "Súdny znalec vylúčil otras mozgu, boli ste v bezvedomí ?", "Kedy ste upadli do bezvedomia ?". Takéto opakovane položené otázky, ktoré boli známe už z pôvodnej výpovede svedkyne a boli buď dostatočne vysvetlené, alebo nevedela odpovedať s odôvodnením, že si nepamätá na tieto skutočnosti, môžu byť hodnotené, ako neprimeraný psychický nátlak vyšetrujúcich orgánov smerujúci k zmene pôvodnej svedeckej výpovedi. Klamlivé a svojím obsahom, či formuláciou nezrozumiteľné otázky : "Vo svojej výpovedi ste uviedli, že v bielej blúzke, ktorú ste mali na sebe ste ležali v tráve. Ako vysvetlíte, že táto blúzka nebola znečistená zemou, trávou a podobne ?", "Uvádzate, že vám nebolo zle a boli ste schopná absolvovať skúšku, pričom vás v pomerne v zlom zdrav. stave prevážala RZP sanitkou do nemocnice, ležali ste na lehátku a tak vás prevážali po jednotlivých oddeleniach, aký bol teda váš zdrav. stav ?", "Vyjadrite, akým spôsobom sa dostali sliny na zadnú časť obálky na lepiacu časť ?, "Vyjadrite sa k tomu, prečo DNA zistené zo známky a lepiacej časti obálky sedí s Vaším DNA ?". Klamlivé otázky obsahujúce nepravdu : "Vo svojej výpovedi ste uviedli, že odcudzenú bankomatovú kartu ste dali zablokovať, prečo naším preverovaním bolo zistené, táto karta nebola zablokovaná ?" "Súdny znalec z odboru zdravotníctva vylúčil zranenia, ktoré ste utrpeli pri údajnom útoku ". Z dikcie zákonných ustanovení, vzťahujúcich sa k priebehu výsluchu svedka a obsahu zápisnice jednoznačne vyplýva, že zápisnica musí okrem iných faktov obsahovať aj mená a priezviská úradných osôb a ich funkcie, ktoré sa na úkone zúčastnili (§ 58 ods. 1, písm. c Tr. por.). Podľa tvrdenia svedkyne-poškodenej H. Malinovej a sčasti i zo zverejneného videozáznamu je zrejmé, že na úkone boli okrem vyšetrovateľa a zapisovateľky prítomné najmenej ešte dve osoby, z ktorých jedna v zápisnici uvedená nebola. Trestný poriadok pri vykonávaní úkonov prípravného konania konštituoval dominantné postavenie vyšetrovateľa, ktorý daný úkon organizačne pripraví a jeho priebeh riadi, pričom preberá plnú zodpovednosť za jeho zákonnosť. Od začiatku výsluchu svedka až do jeho skončenia vyšetrovateľ osobne a nezastupiteľne určuje priebeh, obsah výsluchu i jeho zaznamenávanie (zápisnica, zvukovo-obrazový záznam). Až po skončení výsluchu vyšetrovateľom tento umožní klásť svedkovi otázky iným subjektom, napríklad prítomnému obhajcovi, či znalcovi. Počas výsluchu svedka vyšetrovateľom je evidentným porušením zákona aktívne vstupovanie do jeho priebehu kladením otázok inými prítomnými osobami. Toto je neprípustné, tak za prítomnosti vyšetrovateľa, či prípadne i počas jeho krátkej neprítomnosti v miestnosti. Takýto priebeh výsluchu svedka a postup vyšetrujúcich orgánov a prítomných iných policajtov možno charakterizovať ako nezákonný pokus o ovplyvnenie (zmenu) výpovede svedka, čiže nezákonne vyvíjaný psychický nátlak na svedka zo strany policajtov. Podľa zverejnených informácií svedkyňou-poškodenou H. Malinovou, i z krátkych ukážok videozáznamu jej výsluchu je možné predpokladať, že takéto nezákonnosti zo strany policajných orgánov boli zaznamená i počas predmetného výsluchu. Výsluch svedkyne-poškodenej H. Malinovej bol dňa 9.9.2006 skončený o 12,45 h, pričom v súlade s ust. § 124 ods. 2 Tr. por. bol vyšetrovateľ povinný zápisnicu okamžite predložiť svedkyni k prečítaniu a podpísaniu. Súčasne bol povinný svedkyňu bez ďalších prieťahov prepustiť. Podľa vyjadrenia svedkyne však takto vyšetrovateľ nepostupoval a nechal ju čakať na chodbe ešte ďalšiu hodinu - ležala na lavičke, než pristúpil k záverečnému prečítaniu a podpísaniu zápisnice. I tento postup možno charakterizovať ako cielené sťažovanie najmä psychického stavu svedkyne k prípadnej zmene pôvodnej výpovedi, či zníženie jej koncentrácie pri podpisovaní zápisnice. V rozpore so zákonom a nad rámec zákonných oprávnení polície voči svedkyni-poškodenej H. Malinovej túto po skončení výsluchu od 12,45 h do 14,00 h obmedzili na osobnej slobode, keďže jej nedovolili opustiť objekt polície, naopak tejto prikázali čakať. Súčasne polícia nezákonne obmedzila slobodu jej rozhodovania, keďže jej zakázala používať mobilný aparát. Vyšetrovateľ bez riadneho predvolania k ďalšiemu vyšetrovaciemu úkonu nútil svedkyňu-poškodenú zúčastniť sa vyšetrovacieho pokusu, čoho dôkazom je jeho úradný záznam. Som presvedčený, že postup polície pred, počas, i po skončení výsluchu svedkyne-poškodenej Hedvigy Malinovej dňa 9.9.2006 závažným spôsobom a opakovane porušil základné zásady trestného konania v takej miere, že získaná zápisnica o jej výpovedi je absolútne neúčiným dôkazom a videonahrávka je bezprecedentným dôkazom o nezákonnom postupe polície. Len dúfam, že takýto postup polície voči nám občanom nebude „štandardný“. Spôsoby práce polície sa časom i prostredím menia. Ak v päťdesiatych rokoch minulého storočia rozvracači „ľudovo-demokratického zriadenia“ museli na súde memorovať eštébácke scenáre, tak teraz sa zákon trošku obíde (nezákonné predvedenie, skrytý videozáznam z výsluchu), niečo sa do výsluchu pridá, niečo sa vynechá, niečo sa zdôrazní, niečo sa preformuluje. A potom sa vyšetrovateľ, či minister vnútra hrá so slovíčkami, ktoré svedkyňa „tvrdila“, až z toho vznikne „krivá výpoveď“. Podstata, či zámer v minulosti, či teraz však ostáva „štandardný“. Ani tisíc schengenov nezakryje bezprecedentné a neštandardné konanie ústavných činiteľov, policajtov či prokurátorov, ktorí hrubo pošliapali ústavné práva a slobody jednej občianky.