„Ťahače neťahali alebo sedem odvolaných.“

Teraz, keď sa už môžem pozerať na veci s odstupom a nadhľadom a nemusím sa hanbiť za prejavy niektorých policajtov či dokonca za políciu ako celok, môžem slobodne prehlásiť, že zdôvodňovanie prevého viceprezidenta Jaroslava Spišiaka, vo večernej relácii TA3 dňa 28.2.2005 vo mne vyvolalo pocity trápnosti a prázdnoty. Koľko sme mali osobných stretnutí so Spišiakom a nebolo jedného, aby som ho ako starší a skúsenejší na konkrétnych príkladoch neupozornil na nedostatočnú výslednosť ním riadeného úradu a na nedostatky jeho podriadených. Aj keď sa niekedy v obmedzenej miere priznal k týmto problémom, odmietal moje návrhy okamžite riešiť. Upozorňoval som ho, že nakoniec ich riešiť bude musieť, avšak možno už bude neskoro, pre úrad i pre neho. Bohužiaľ, v polícii chýba prepracovaný systém kariérneho postupu, inak by sa nemohlo stať, že na čele významného úradu stojí osoba, ktorá nemá zodpovedajúce skúsenosti s prácou s ľuďmi, s ich výberom, tvarovaním, kontrolou a nie je prirodzenou autoritou. Nie menej významný je fakt, že správny riadiaci pracovník nielenže musí vedieť čo urobiť, ale najmä urobiť to v pravý čas. Odvolanie určitých podriadených mal Spišiak urobiť pred pol rokom, vtedy to bolo správne a vtedy by neniesol osobnú zodpovednosť. Teraz sa vyhovárať, že to prv neurobil lebo si ich vážil, potvrdzuje skôr jeho diletantizmus ako ľudskosť. Až okatá snaha za každú cenu nepripustiť spojenie môjho odvolania s terajším odvolaním siedmich riadiacich funkcionárov ním riadeného úradu jednoznačne toto spojenie potvrdzuje. Palko sám po mojom odvolaní prehlásil, že som vyvolával kompetenčné spory s jeho úradom a útočil som voči Spišiakovi. Áno, je pravdou, že som vecne argumentoval u policajného prezidenta Kulicha, Palka i samotného Spišiaka, že ním riadený úrad nemá zodpovedajúce výsledky a to po všetkých líniách. Palko aj Kulich mi dali za pravdu. Porovnaním zaťaženosti mnou riadeného úradu a Spišiakom tieto problémy nadobudli také rozmery, že ich bolo treba riešiť. Keď náš úrad so 150 pracovníkmi v roku 2004 vyšetroval 580 prípadov, tak úrad boja proti organizovanej kriminalite so 460 pracovníkmi vyšetroval 150 prípadov. Pokiaľ náš úrad vo veľkých ekonomických prípadoch zaistil hodnoty pochádzajúce z trestnej činnosti (finančná hotovosť, hnuteľné i nehnuteľné veci) vo výške 500 miliónov Sk, špeciálne zriadený útvar pre túto oblasť na finančnej polícii nezaistil nič. Finančná polícia za rok 2004 nášmu úradu neodstúpila ani jeden ekonomický prípad so škodou nad 65 miliónov Sk. Pokiaľ náš úrad v roku 2004 vyčerpal všetky určené finančné limity a po stránke materiálno-technickej sa zaradil na špicu polície, neschopnosť riadiaceho menežmentu Spišiakovho úradu sa prejavila i v tom, že z pridelených financií nevyčerpal 18 miliónov Sk. V súčasnej dobe už priznávané problémy Spišiaka na úrade boja proti organizovanej kriminalite však nie sú jediné u útvarov priamo ním riadených. Vyšetrovanie prípadu „straty odposluchov“ okrem iných aj v trestnej veci obv. Bielika jednoznačne potvrdilo, že riadiaci menežment voči bratislavskému odboru nezvládol základné riadiace a kontrolné úlohy. Priamym nadriadeným obvinených služobných funkcionárov s osobnou zodpovednosťou je Spišiak. Treba sa ho spýtať nato, prečo sám neoznámil stratu týchto nahrávok, keď o nej bol informovaný riaditeľom úradu najmenej štyri mesiace predtým, ako na základe iniciatívy môjho vyšetrovateľa vydal pokyn k vyšetrovaniu dozorový prokurátor. Zodpovednosť za tento celkový nelichotivý stav má aj prezident Kulich a samotný minister Palko. Už 14 mesiacov nie sú schopní nájsť a ustanoviť riaditeľa úradu boja proti organizovanej kriminalite. Bol vytipovaný Gašpar, ale keďže verejnosti sľúbili do týždňa ma nahradiť zacelili ním „dieru“ po mojom odvolaní. Za rok 2004 riadením úradu boja proti organizovanej kriminalite bol Palkom poverený Spišiak. Napriek faktu, že zástupca riaditeľa úradu boja proti organizovanej Ján Vaľo nedostal osvedčenie od NBÚ k utajovaným skutočnostiam, stále zotrváva vo svojej funkcii. Osobne si vôbec neviem predstaviť ako môže taký špičkový riadiaci pracovník plnohodnotne prijímať riadiace, organizačné a kontrolné akty, ak nemá možnosť vedieť o utajovaných informáciách na vlastnom úrade. Tvrdí, že týchto sedem „statočných“ či odvolaných nepochopilo reorganizáciu. Vysvetloval im, nabádal ich, odmeňoval, varoval, dohadoval sa a keď nepochopili navrhol odvolať. Keď bol tak presvedčený o svojej pravde a mal dostatok doložiteľných argumentov prečo nespracoval v pravý čas na nich služobné hodnotenie so záverom „nespôsobilý pre výkon zastávanej funkcie“? Vtedy sa mohli ako zákon umožňuje i brániť a komisia mohla navrhnúť odvolaciemu orgánu jeho záver zmeniť. Nie, neurobil tak a skryl sa za rozhodnutie Palka, ktorý ho už podľa zákona nemusí zdôvodňovať. Podľa môjho názoru ide o jasné zneužívanie inštitútu odvolávania z funkcií riadiacich policajtov. Zažil som zvôlu vedenia ministerstva vnútra v rokoch 1995 až 1996 a musím prehlásiť, že takéto neomalené vyhadzovanie riadiacich pracovníkov si nedovolili ani vtedajší mocní. Ešte na záver. Celý rok 2004 som presviedčal Spišiaka, aby konečne začal svojich ľudí testovať na detektore lži, keďže bolo dostatok informácií o masívnom úniku informácií z policajného prostredia k mafii. Koncom roka, keď už aj Palko chcel urobiť zákonné zmeny, aby tieto vyšetrenia boli povinné pre špeciálne policajné zložky, som počul Spišiaka zasvätene hovoriť, ako to už má celé premyslené a že s previerkami okamžite začne ním riadený úrad. Pýtam sa, prečo k tomu doposiaľ nepristúpil, mnohých problémov by sa vyvaroval alebo im predišiel. Alebo by možno došlo až k znefunkčneniu niektorých ním riadených útvarov ? Mal by ísť s J. Vaľom ostatným príkladom.