Zoberme si chronologicky, ako veci ubiehali. KDH pri zostavovaní vlády v roku 2002 dalo kategorickú podmienku, buď dostane post ministra vnútra, alebo do vládnej koalície nevstúpi. Dzurinda po prvý krát ustúpil a vtedajšieho ministra vnútra Ivana Šimka posadil na obranu. Koncom roka 2002 a začiatkom 2003 sa rozohrala cielená spravodajská hra cez Ruskov odpočutý telefonát s redaktorom SME, ktorá pôvodne smerovala na moju osobu. Štyri roky ohrozenia "vyvolených" odhaľovaním ich špinavostí už stačili. To si povedali. Objednávka bola jasná, Šátek z kola von. V Palkovi však najmä exces Petra Tótha vyvolal pocit ohrozenia svojej pozície. Rovnako sa nechcel vzdať mňa, jedného z tých, ktorých verejnosti predstavil ako svojich najbližších spolupracovníkov. Nešikovne zahratá spravodajská hra nakoniec prinútila Dzurindu po druhý krát kapitulovať. Odvolal Mitra. Rusko ostal, no nato, čo urobil, sa ale v KDH nezabúda. Každému "čítajúcemu" človeku bolo úplne jasné, že je len otázkou času, kedy sa niečo s Ruskom prevalí. Ruskove zmenky sa objavili práve včas. Bolo to KDH, ktoré principiálne vycítilo svoju príležitosť a opäť pohrozilo odchodom z koalície. Dzurinda kapituloval tretí krát a Ruska odvolal. Podľa súčasného politického vývoja na Slovensku, aj Dzurinda si vtedy povedal "trikrát a dosť". Akokoľvek sa bude snažiť KDH presvedčiť nás o význame "svedomitej zmluvy", v ostatných, skoro ôsmich rokoch spoločnej koaličnej vlády s Dzurindom sa už vedeli síce obtiažne, ale predsa len zmierlivo dohodnúť a neodísť. Keď to teraz nešlo znamená to jedno : nechceli. Pokúsme sa odpovedať na jednoduchú otázku "aký by mali mať záujem o dovládnutie?". Najmenej radosti im za ostatné tri roky urobil minister školstva. Bol nevýrazný, málovravný, nepriebojný, skoro až na odvolanie. Toto sa nakoniec odrazilo aj v neprijatí školskej reformy. Odchodom KDH nič nestratí, skôr získa. Najlepšie pre verejnosť pôsobiacim ministrom za KDH bol nepochybne Lipšic. Nielen mladosť je jeho devízou, ale aj jasný a každému zrozumiteľný prejav. Pri riadení prakticky samostatnej súdnej mašinérie bolo umením ovplyvňovať jej chod z postu ministra. V pravý čas urobil tie správne rozhodnutia. Všetky rozhodujúce legislatívne kroky už splnil, preto sa nedala očakávať ďalšia pozitívna agenda. Aj konkurzná mafia akoby sa mojím odchodom stratila. V rovnakom duchu nastúpil do svojej funkcie i Palko. Bol razantný, mal šťastnú ruku, načúval tým správnym ľuďom a prvé ťažké strety ho posilnili. Bol politickým garantom jednej z rozhodujúcich reorganizácií polície po roku 1989. Chcel podstatným spôsobom zaťať do žíl organizovaného zločinu a korupcie. V polovici jeho ministrovania však urobil zásadnú chybu. Neriešil samotný problém, ale tých, ktorí ho na problém upozorňovali. Zastavil nevyhnutne potrebné opravy reorganizácie, účelovými personálnymi výmenami spolitizoval a zastrašil políciu, policajné výsledky v postavení hovorcu pretavil do politickej oslavy seba a KDH, necitlivým návrhom zákona o zmene sociálneho a dôchodkového systému si postavil proti sebe značnú časť polície. Zoslabenie jeho vlastnej pozície i sebadôvery malo priamoúmerný vplyv na posilnenie postavenia politicko-finančnej oligarchie a rozšírenie závažnej korupcie. Najväčšiu škvrnu na jeho morálnom kredite spôsobilo niekoľko desiatok podozrivých netransparentných verejných obstarávaní tovarov a služieb. Podľa ich názoru, urobili všetko. Ústami Šimka a Grossmana možno parafrázovať, že "tu už im pšenka nepokvete". Pravdaže existujú ešte iné problémy, ktoré sú spojené s vládou ako takou. Vláda do konania volieb bude len terčom a fackovacím panákom každého, kto v predvolebnej rétorike bude chcieť si udrieť, či urobiť si body. Silnejšia opozícia podľa vývoja počasia sa bude rozhodovať o prípadnom odvolávaní niektorého člena vlády. Vláda bude niesť svoj podstatný diel zodpovednosti za možný súdny spor s KIA o Ruskom sľúbené miliardové injekcie. Vláda a konkrétne minister vnútra bude niesť podstatný diel práce i zodpovednosti za prípravu a priebeh volieb. Do volieb možno očakávať ešte ďalšie prekvapivé odhalenia v súvislosti s ostatnou vykonanou i pripravovanou privatizáciou. Za toto všetko už nenesú svoj diel zodpovednosti. Naopak, umne využijúc svoje vedomosti z vládnutia, opozične môžu kritizovať. Môžu sa rozbehnúť po Slovensku a hovoriť s voličmi v zapadnutých vieskach či kopaniciach a s hrdosťou hovoriť o svojich činoch a víziách. Áno, tomuto už rozumiem. PéeS : Výrazným signálom o prípadných zásadných politických rozhodnutiach KDH bolo pre mňa vnútrostranícke rozhodnutie o odvolaní Ceba z postu generálneho riaditeľa všeobecnej sekcie MV SR v októbri 2005 a jeho následný odchod na dlhodobý zahraničný študijný pobyt. A možno nebude jediný.
Tomuto už rozumiem.
Aj ja chcem prispieť svojou troškou do mlyna. Začínajú sa nekonečné škriepky a podávajú sa "zaručené" informácie, hodnotenia, názory a aj ... lži. Každý sa snaží vymáknuť to jedine správne a pravdivé. Chceli, či museli odísť ? Dohnal ich ten výnimočný šachista ? Je to prejav zásadovosti ? Alebo čo je teda za tým ? Ponúkam pár svojich postrehov, možno dobrých, možno zlých, prinajmenšom rovnako dobrých i zlých ako všetky ostatné. Na rozdiel od iných sa však nemusím tváriť múdro.