Z právneho hľadiska je prakticky bezvýznamné pre účely trestného konania tvrdenie premiéra R. Fica, že, citujem : „Existuje vážne podozrenie, že SDKÚ vyviezla do zahraničia provízie z privatizácie strategických podnikov, prikryla ich fiktívnymi firmami a dnes ich používa na financovanie svojich aktivít.“ Toto jeho tvrdenie by malo dokazovať „zdroj“ nelegálnych majetkových príjmov ? Ako docent trestného práva musí vedieť, že na základe tejto informácie nie je možné ani začať trestné stíhanie vo veci podozrenia niektorého z trestných činov uvedených v osobitnej časti Trestného zákona. Okrem toho, že si to R. Fico myslí, nepredložil žiadne konkrétnejšie dôkazy, o ktoré svoje podozrenie opiera, ale ani základné informácie o skutku k získaniu "provízií" - kto, kde, kedy, akým spôsobom, z akých dôvodov, s akou škodou. Tendenčnosť „investigatívne“ poskytovaných informácií predsedom vlády sa prejavila ihneď potom, čo na protiotázku položenú redaktorom k podvodne predaným emisiám stroho a bez akýchkoľvek bližších vysvetlení tvrdil, že v tomto prípade sa nejedná o pranie špinavých peňazí. Už na základe predchádzajúceho vysvetlenia je zrejmé, že práve s kauzou predaja emisií sú verejnosti známe všetky potrebné informácie pre úspešné vedenie vyšetrovania – základným zdrojom nelegálne získaného majetkového prospechu sú podozrenia z konkrétnych zločinov – založenie, zosnovanie a podpora zločineckej skupiny a sprenevery. Majetkový prospech vygenerovala zločinecká skupina podvodným znížením kúpnej ceny pod jej reálnu hodnotu a následne takto získaný rozdiel (zatiaľ škoda na štátnom majetku cca 66 mil. EUR - 2 miliardy Sk) si členovia tejto zločineckej skupiny práve „legalizáciou príjmov z trestnej činnosti“ preprali do svojho osobného vlastníctva. Treba sa niekedy vrátiť aj do minulosti a to nie až tak dávnej. Začiatkom roka 2004 Úrad boja proti korupcii obdržal trestné oznámenie poslanca NR SR doc. JUDr. R. Fica, CSc. Po svojej tlačovej konferenciii podal oznámenie pre podozrenie z korupcie a sprenevery na presne neurčené osoby a vedenie stredoslovenskej energetickej spoločnosti, ktoré mali na základe rôznych zmlúv dcérskym spoločnostiam patriacim strategickému vlastníkovi ročne uhrádzať sumu presahujúcu niekoľko desiatok miliónov korún za plnenie „triviálnych úloh a inú pomoc“. Oznamovateľ ani pri podanom vysvetlení nepodložil svoje podozrenie - oznámenie žiadnymi konkrétnymi dôkazmi. Po vykonanom vyšetrovaní trestné stíhanie bolo zastavené, pretože skutok nebol trestným činom.
Účelová politická manipulácia s „praním špinavých peňazí“.
Vopred treba zločincovi preukázať, že určitým zločinom získal majetkový prospech -financie alebo vec - a až potom ho možno obviniť, že tento majetok rôznym spôsobom „prepral“ čiže po „zlegalizovaní“ ho používal na rôzne súkromné účely. Spôsoby získania príjmov z trestnej činnosti môžu byť rôzne - podvod, sprenevera, korupcia, poskytovanie dôverných informácií, vydieranie, daňové úniky ... Tvrdiť však najprv, že niekto „perie špinavé peniaze“ a až potom veľmi mlhavo hovoriť odkiaľ a akým spôsobom ich získal je právny nezmysel alebo účelová politická manipulácia.