Vnútorný nepriateľ.

A malý stredoeurópsky tiger s vybitými zubami oznámil prekvapujúcu novinu : Slovensko je extrémne ohrozené extrémizmom. Zhodli sa na tom všetci, minister i policajný prezident so svojím prvým zástupcom. Nuž čo, asi sme žili v inom svete alebo my sme nevšímaví neschopáci. Len som mal obavy pri tej úvodnej tlačovke, že niektorý až príliš iniciatívny redaktor, vyšle k vedúcim funkcionárom polície poburujúco jednoduché otázky : z akých analýz, štatistík a predpokladov vychádzajú, keď najúdernejšiu policajnú zložku musia zamestnať extrémizmom a čo si vlastne pod týmto pojmom predstavujú ? Nuž čo, políciu je asi treba nejako "zabaviť", aby nemala čas sa venovať závažnej ekonomickej kriminalite a korupcii. Teroristické Čečensko nemáme, takže vďaka aspoň za tých extrémistov. V čistej podobe vyhlásený boj proti extrémizmu má všetky atribúty už z minulosti dobre známeho "boja proti vnútornému nepriateľovi." A opäť sa začne politické špicľovanie, sledovanie, odpočúvanie, provokácie a zdôvodňovanie nenahraditeľnosti niektorými štátnymi inštitúcíami. Kto a na základe čoho určí kde už hranica "extrémizmu" ešte je alebo už končí ? Budú to len kotlebovci, alebo sú to už aj bugárovci ? A kto bude ďalší ? Andropovov zupácko-policajný recept znie: "držať u huby a nepúšťať". Život to tak väčšinou zariadi, že ak niekto, ako napríklad aj ja, som mal pochybnosti o tak vysokom stupni nebezpečnosti extrémizmu na Slovensku, tak o pár dní nový policajný prezident J. Packa ohlásil prvý veľký extrémistický úlovok. Polícia na podnet maďarského veľvyslanca vtrhla do uzavretého sídla skupiny osôb na čele s "majstrom", ktorí násilne do objektu privliekli, zadržiavali a týrali bezbrannú ženu a od jej manžela žiadali výkupné 40 tisíc amerických dolárov. Kultové stavby a predmety naznačovali vyznávanie satana na americký spôsob. Pri prehliadke policajti našli drogy a zbrane. Bol som fascinovaný jasnými formuláciami policajného prezidenta, jeho znalosťou tohto nábožensky ladeného extrémistického prípadu ako aj kvalitou i rozsahom dôkazov, o ktoré sa bezpochyby opieral. Dobre som si pamätal tvrdenie nového ministra, že tí pred ním informovali verejnosť až príliš rýchlo a nepodložene. Všetky slovenské médiá na základe policajným prezidentom kategoricky vysloveného stanoviska k prípadu uvádzali, že "polícia oslobodila z rúk sekty rukojemníčku", " od manžela poškodenej ... pod hrozbou fyzickej likvidácie ženy žiadali za jej prepustenie 40 tisíc amerických dolárov", "unesenú ženu ... dopravili do domu násilím a fyzicky a psychicky jej tam ubližovali". Aké však bolo moje prekvapenie, keď "majster" nebol obvinený pre vydieranie, obmedzovanie osobnej slobody či branie rukojemníka, ale len za týranie osoby a nezákonné prechovávanie drog a zbraní. Keď som si to premietol vo svojej ťažkopádnej mysli, zaťaženej tridsaťročnou vyšetrovateľskou praxou, došiel som k záveru, že J. Packa pri svojich verejných tvrdeniach vychádzal len z indicií a možných predpokladov či úvah. Tieto však mali veľmi ďaleko od skutočných dôkazov, potrebných pre založenie aspoň relatívne pevného právneho rozhodnutia o vznesení obvinenia konkrétnej osobe. Podľa vznesených obvinení vyšetrovateľ nemal dostatok dôkazov k zverejneným tvrdeniam, že poškodenú sekta násilne dopravila do objektu (obmedzovanie osobnej slobody), že mala postavenie rukojemníčky vyhrážajúcej sa zavraždením (branie rukojemníka), ak jej manžel nezaplatí nimi požadované výkupné (vydieranie). Vychádzajúc zo svojich skúseností, skôr sa mi javí reálnejší predpoklad, že dôkazná situácia v tomto prípade je tak mizerná, právne sa hovorí o dôkaznej núdzi, že týranie poškodenej je podložené len jej svedeckou výpoveďou a lekárskou správou a celý prípad zachránili len drogy a zbrane nájdené pri prehliadke objektu. Ak by to bolo takto, čo z toho vyplýva ? Polícia konala unáhlene, vychádzajúc z jednostranných a nepreverených informácií, keď na začiatku bez zodpovedajúcich dôkazov jednostranne hodnotila trestnoprávnu situáciu a k tomu zamerala i použitý inštitút domovej prehliadky. Naopak, absentovala zodpovedajúca miera nestrannosti a opatrnosti, z ktorých nutne vyplýval taktický postup, umožňujúci postupne preveriť vierohodnosť prvotných informácií a pružne v priebehu vyšetrovania reagovať na novú dôkaznú situáciu. Závažnosť chybného postupu polície je najmä v tom, že na každý podnet o extrémizme musí reagovať razantne, avšak so zodpovedajúcou dávkou opatrnosti tak, aby zároveň nedošlo k prípadnej škode, či predlžovaniu tohto stavu u poškodenej strany, ale súčasne aby nedošlo pri nepravdivej či hrubo skreslenej prvotnej informácii k zneužitiu trestnoprávnych prostriedkov na škodu dotknutých osôb. Jednoducho povedané, prvotnú a inými dôkazmi nepodloženú informáciu o zločine, i keby bola od veľvyslanca cudzej krajiny, je potrebné najprv preveriť inými možnými prostriedkami napr. neoficiálny kontakt s manželom - telefonicky, e-mailom, cestou slovenského veľvyslanectva v USA ... a orientačne preveriť reálnosť požadovaného výkupného, u veľvyslanca operatívne zistiť zdroj informácií a prípadný stupeň dôveryhodnosti, operatívne zistiť prípadných svedkov, ktorí v ostatnom čase navštevovali daný dom, či sa stýkali s podozrivými osobami v ňom a zistiť aktuálnu situáciu, čím by sa napríklad potvrdil, či vyvrátil blízky vzťah medzi "majstrom" Arnoldom V. a Monikou S. Tieto postupy a informácie sú potrebné najmä preto, aby sa polícia vyvarovala zneužitiu inštitútu domovej prehliadky, keď aj v budúcnosti dostane od občanov či inštitúcií nepreverené a primerane nepodložené informácie o zločine. Ak by mal úrad boja proti organizovanej kriminalite regionálne vyhodnotené osoby, skupiny a objekty s podozrením na extrémistickú činnosť s národným, rasovým či náboženským podtónom, napríklad aj psychologický obraz "majstra" Arnolda V. a prípadne celej sekty, určite by vedela reálnejšie zhodnotiť prvotnú informáciu o tomto prípade, čím by sa znižovalo riziko unáhleného a neprimeraného policajného postupu. Ak sa vyšetrovaním nepreukáže, že Arnold V. a iné osoby boli členmi extrémistickej náboženskej skupiny, ktorá násilne privliekla a násilne držala v moci poškodenú, ktorú fyzicky a duševne týrali a pod hrozbou zabitia žiadali finančnú úhradu, potom J. Packa ako policajný prezident verejne poprel ich náboženskú slobodu. Predsa aj v tejto oblasti platí zásada, že občan môže robiť všetko čo zákon nezakazuje, teda môže v svojom dome i na záhrade vykonávať náboženské obrady a uctievať božstvá, ktoré nie sú zákonom zakázané a pritom sa nedopúšťa zločinu či priestupku. Len na okraj pre J. Packu. Satanizmus na americký spôsob je charakteristický rituálnym usmrtením, nie vydieraním za peniaze. Europeizmus. Český prezident Václav Klaus za nedoceňované nebezpečenstvo považuje "postdemokraciu a s ňou spojené obmedzovanie ľudskej slobody, ktoré prináša dnes v Európe dominantný postoj, ktorý nazývame "europeizmus". Podľa Klausa "rozvíja štát ako výlučnú a nenahraditeľnú základňu politickej demokracie" a vytvára postdemokratické byrokratické štruktúry, ktoré stále viac predurčujú a obmedzujú životy ľudí. Týmto citátom vôbec nechcem zakrývať a ospravedlňovať prípadné zločiny spáchané "majstrami", ale varovať občanov, že za týmto a podobnými aktivitami polície môže a som presvedčený, že určite bude nasledovať legislatívne "pritvrdenie" voči možným páchateľom, čo však v konečnom dôsledku zúži slobodné aktivity najmä nám ostatným občanom. Bush po septembri 2001 nariadil odpočúvanie občanov s odôvodnením bojovať proti inému "izmu" a to terorizmu. Najvyšší súd rozhodol, že tieto špicľovania občanov sú v rozpore s americkou ústavou a zužujú ich občianske práva a slobody. Kto ich má vydať ? Policajný prezident Ján Packa po olúpení mladej nitrianskej študentky prehlásil, že budú nasadené špeciálne jednotky proti extrémizmu a neskončia s bezpečnostnými akciami dovtedy, pokiaľ nevypátrajú páchateľov alebo "nám ich nevydajú". Jeho tvrdý a nekompromisný postoj vo mne evokoval skôr počudovanie a otázniky ako pozitívne porozumenie. Najprv by som chcel upozornil na to, že pokiaľ takto verejne reaguje najvyšší policajný funkcionár a voči dvom lúpežníkom, ktorí zobrali mobil a napísali hanlivý nápis na tričko obete nasadí najkvalitnejšie policajné útvary, skôr zvyšuje propagáciu takýchto prípadov u možných následovníkov, zvyšuje u nich záujem o opakovanie pre rizikový adrenalín. Kvalita polície sa na verejnosti predsa presadzuje nie vyhrážaním sa občanom, vykonávaním rozsiahlych bezpečnostných operácií, ktoré sa v drvivom rozsahu dotknú tých nevinných občanov, ale rýchlou a kvalitnou operatívnou a vyšetrovateľskou činnosťou, ktorá konkrétnych páchateľov vyhľadá a usvedčí. Rýchlosť a kvalita takejto operácie je finančne menej náročná ako rozsiahle bezpečnostné opatrenia, ktoré väčšinou končia fiaskom s jediným výsledkom a to znechutením občanov a znížením reputácie polície. Ak policajný prezident verejne vyzýva niekoho, aby páchateľov vydal polícii, treba aby ho identifikoval. Ak ho nepozná, nech radšej nevytvára v podvedomí občanov (i svojom) predstavu o imaginárnom nepriateľovi.