Minister R. Kaliňák pred asi dvomi rokmi zmenil organizačnú aj riadiacu štruktúru Policajného zboru tak, aby mohol on priamo riadiť Úrad hraničnej a cudzineckej polície. Tento úrad je riadený nielen osobne ministrom voči jeho riaditeľovi ale aj internými normatívnymi aktami – pokynmi, smernicami a nariadeniami, medzi ktorými bol aj ten, ktorý umožnil podriadeným príslušníkom tohto úradu vykonávať „on line“ v priamom prenose „cvičenie psov“. Ako to dopadlo v sobotu 2.1.2010, je už na Slovensku známe. Malý škandálik za pár hodín prerástol do medzinárodného (Slovensko-Írsko) a neskôr celosvetového. Postup upravený týmto normatívnym aktom bol a je v rozpore so zákonmi tejto krajiny i v zásadnom rozpore so Základnou listinou ľudských práv. Umožňoval príslušníkom polície konať nad rámec zákonom povolených kompetencií. Riaditeľ úradu Mako nám včera oznámil, že tento pokyn R. Kaliňák zrušil a nebude ďalej využívaný. Zatajil však fakt, že tento pokyn bol v rozpore so zákonom a za tento pokyn nesie on ako vrcholný funkcionár úradu plnú zodpovednosť, ktorá sa priamo dotýka ministra, keďže ho priamo riadi. Ak interný normatívny akt minister R. Kaliňák zrušil, s vysokou mierou pravdepodobnosti mal právo ho aj meniť a vydať. Preto za jeho obsah a konanie policajtov podľa neho aj osobne zodpovedá. Z tohto dôvodu Makovo zdôrazňovanie, že takéto cvičenia sú „bežné“ aj v iných štátoch, neobstojí a je irelevantné. Ak jeho tvrdenie je pravdou, skôr to poukazuje na fakt, že nielen slovenská polícia, ale aj iné policajné útvary v rámci Európskej únie nekonajú v súlade so všeobecne platnou Základnou listinou ľudských práv. Aj tento možný predpoklad je alarmujúci. Tento fakt len podčiarkuje klamstvo o individuálnom zlyhaní jedného policajtíka, ale poukazuje na hlboký systémový problém a nielen slovenský. Minister R. Kaliňák sa od vypuknutia škandálu neobjavil na verejnosti. Skrýva sa. Za škandál na tlačovke nastrčil Maka. Zrušil aj štvrtkovú plánovanú tlačovku. Poznal som jedného ministra, ktorý utekal zo svojho ministerstva s kabátom na hlave. Pred výsmechom verejnosti ho to nezachránilo. Minister R. Kaliňák má len dve možnosti. Prvou je podanie demisie a uchovanie si akého takého zdania morálneho kreditu. Druhou je skrývanie sa pred verejnosťou s predpokladom, že celá vec prehrmí a zabudne sa. Už teraz mu môžem garantovať, že tomu tak nebude. Sčasti sa na škandál môže zabudnúť, no jeho renomé a s tým spojedné sebavedomie sú už nenávratne stratené.
Za svetový škandál sa platí - aj Kaliňákou hlavou.
Svetový škandál, ktorý sa stal hlavnou témou svetových agentúr a ktorého aktérmi sú policajti, riadení R. Kaliňákom, si žiada hlavu. Na dieru, ktorú tento škandál Slovensku urobil, je však Makova príliš malá. Jedinou odpoveďou, ktorou môže slovenská vláda obludnú aféru ukončiť je – hlava Kaliňákova. V jeho osobe a funkcii splynuli dve zodpovednosti, prvou je politická a druhou pracovná. Politická zodpovednosť ma teraz nezaujíma, budem sa zaoberať však tou pracovnou.