Zlyhanie systému i Kaliňáka.

Minister až po piatich dňoch od škandálu bez akýchkoľvek objektívnych podkladov vyslovil záver – individuálne zlyhanie policajta Začnem tým úplne najmenším problémom „systému“. Existuje lepší dôkaz o funkčnosti systému a manažérskych schopnostiach vrcholových funkcionárov ministerstva a polície ako ten, že minister vnútra R. Kaliňák prvý raz vystúpil pred verejnosťou k celosvetovému škandálu s výbušninou až na piaty deň po tom, čo sa odohral, pritom nemal ani predbežné relevantné podklady z inšpekčnej či justičnej služby, nevedel uviesť ani základné zákonné ustanovenie umožňujúce policajtom takéto cvičenia s batožinou cestujúcich ? A on, na základe týchto, čiže - žiadnych informácií - pred celým svetom prehlásil, že sa jedná o individuálne zlyhanie policajta a systém je dobrý. Myslím si, že toto je individuálne zlyhanie ministra R. Kaliňáka stojaceho na vrchole systému ministerstva vnútra a polície.Na tlačových konferenciách minister Kaliňák a riaditeľ úradu Mako zatajovali zákonné ustanovenie oprávňujúce políciu k tzv. aktivačným cvičeniam psov – pretože neexistuje Ak niekto chce pred verejnosťou niečo zatajiť, tak pri „vysvetľovaní“ problému sa o tom ani slovkom nezmieni. Tak tomu bolo aj v tomto prípade. Na tlačových besedách minister R. Kaliňák i bývalý riaditeľ T. Mako sa ani slovkom nedotkli kľúčovej informácie, ktorou prakticky obaja mali začínať svoj prejav - podľa ktorého zákona a ktorých jeho ustanovení vykonávali policajti „štandardnú, aktivačnú činnosť, zameranú na tréning psov v reálnom prostredí“. A pretože pre každý druh policajnej služby je vydaný interný normatívny akt – väčšinou samotným ministrom vnútra vo forme jeho nariadenia – ktorý zákonné oprávnenia podrobnejšie rozpracováva do konkrétnych podmienok jednotlivé postupy a spôsoby výkonu policajnej služby, rovnako tak mali uviesť aj túto normu. Dôležité je to preto, lebo schválené nariadenie ministra je pre výkonných policajtov „bibliou“, a jeho porušenie sa disciplinárne trestá. Polícia má podľa § 24 zákona o Policajnom zbore oprávnenie pri zaisťovaní bezpečnosti civilnej leteckej dopravy, ktorého cieľom je zabrániť teroristickým útokom a preto policajt môže vykonať prehliadku lietadla, osôb a batožiny „aby zistil, či osoby neprepravujú veci, ktoré by mohli byť použité na teroristický útok.“ Súčasne je polícia oprávnená podľa § 31 tohto zákona na držanie nebezpečných látok a zakázaných vecí. Pre toto oprávnenie musí byť „určený“ policajt pre držbu, skladovanie a používanie nebezpečných látok a to najmä na účely „výučby, výcviku, skúšok, expertíznej činnosti alebo v súvislosti s plnením úloh uvedených v § 36 ods. 1“ zákona. V konkrétnom prípade na popradskom letisku polícia realizovala na jednom mieste a v jeden čas obidve tieto oprávnenia : vykonala prehliadku batožín cestujúcich a súčasne aj výcvik za použitia vlastnej výbušniny. Prvá časť – prehliadku batožín vykonala v súlade so zákonom. Druhú časť svojho oprávnenia – vykonať výcvik za použitia výbušniny realizovala na batožine cestujúcich. Keďže polícia ako štátny orgán môže konať len v medziach a spôsobom určeným zákonom a takýto výcvik s prepravovanou batožinou jej zákon neumožňuje, potom jednoznačne táto časť jej konania nemá oporu v zákone, čiže konala nad rámec zákonných oprávnení, čo je základným zlyhaním systému. Dôvody uvádzané políciou pre takýto postup – lacnejší spôsob a reálnejšie podmienky výcviku sú úplne bezvýznamné. Povolenie tzv. aktivačných cvičení psov interným normatívnym aktom ministerstva je systémovou chybou Rozhodujúcim pri porušení zákona je fakt, že s vysokou mierou pravdepodobnosti rovnajúcou sa istote takýto postup polície (tzv. štandardná aktivačná činnosť) bola nariadením ministra vnútra SR povolená, prinajmenšom nebola zakázaná tým, že sa jasne neurčili podmienky a postupy výcviku psov. Z tohto dôvodu samotný takýto postup konkrétneho policajta po subjektívnej stránke nevykazuje znaky porušenia interných predpisov upravujúcich výkon služby pre neho zaväzujúcou normou, ale jednoznačne to dokazuje zásadné pochybenie pri tvorbe a schvaľovaní internej právnej normy – nariadenia ministra vnútra SR – čo je systémovou chybou. Za túto systémovú chybu nesú plnú zodpovednosť riaditeľ Úradu hraničnej a cudzineckej polície, ktorý ju spracoval, predložil a po schválení realizoval, ako aj jeho priamy nadriadený – minister vnútra, ktorý ju svojím podpisom schválil. Tento záver len potvrdzuje fakt, že 6.1.2010 osobne minister R. Kaliňák s okamžitou platnosťou pozastavil výkon tzv. aktivačného výcviku. Predpokladám, že toto nariadenie ministra vnútra SR bolo podstatným spôsobom novelizované, alebo nahradené úplne novým textom a schválené v období vstupu Slovenska do Schengenského priestoru už za ministra R. Kaliňáka t.j. k 21.12.2007. Zmenu tohto nariadenia si vyžiadali aj nové úlohy, ktoré pre hraničnú a cudzineckú políciu v tejto súvislosti vznikli, nová organizačná, riadiaca a kontrolná štruktúra úradu, nový informačný systém, zmena súčinnosti s inými policajnými zložkami ako aj spolupráce s ostatnými štátnymi orgánmi a civilnými zložkami. Minister R. Kaliňák svojím rozhodnutím pred dvomi rokmi vyčleniť Úrad hraničnej a cudzineckej polície z organizačnej štruktúry Prezídia Policajného zboru, z priameho riadenia policajného prezidenta a tento úrad podriadiť do vlastnej riadiacej a kontrolnej kompetencie, prevzal na seba plnú zodpovednosť za jeho činnosť. Ako vrcholový riadiaci pracovník bol povinný sa oboznámiť s organizačnou, riadiacou, kontrolnou, výkonnou činnosťou tohto úradu a celou legislatívou, ktorá jeho činnosť upravuje. Z tohto dôvodu jednoznačne minister R. Kaliňák ako najvyšší riadiaci pracovník úradu hraničnej a cudzineckej polície priamo zodpovedá za jej činnosť a prípadné jej nedostatky. Pri ďalšej analýze som vychádzal z vyjadrenia T. Maka na tlačovej konferencii dňa 6.1.2010. Vychádzal som pritom zo zásady, že fungujúci systém obsahujúci rôznorodé prvky na rôznych úrovniach ponecháva prvku len minimálnu voľnosť, pričom v krátkych časových úsekoch tento je viacerými spôsobmi kontrolovaný, alebo môže pokračovať len na základe pokynu nadriadeného prvku. Pravdaže, pri výskyte mimoriadnej udalosti musí mať systém presne určené postupy, pravidlá a zodpovednosť. Individuálnou chybou konkrétneho policajta – psovoda bolo len ponechanie uloženej vzorky výbušniny v batožine po vykonanom cvičení a okamžitom nenahlásení zistenia jej straty svojmu nadriadenému, v tomto prípade vedúcemu smeny. Systémové zlyhania : T. Mako tvrdil, že tzv. aktivačné cvičenia psov sú “bežné praktiky všade vo svete”, a nevie prečo Slovensko by ich nemalo robiť. Samotný riaditeľ úradu ešte aj po škandále obhajoval výkon tzv. aktivačných cvičení psov, čiže s nimi súhlasil a sám ich výkon podporoval. V svojej funkcii bol od roku 2007, takže možno usudzovať, že jeho postoj v tejto záležitosti trval po celý čas dvojročného výkonu jeho funkcie. Predpokladám, že za jeho pôsobenia sa tzv. aktivačné cvičenia psov realizovali sústavne a na všetkých pracoviskách hraničnej a cudzineckej polície na území Slovenska. Keďže tento spôsob výkonu policajnej služby nie je v súlade so zákonom, potom dlhodobé jeho využívanie a nielen tolerovanie ale prakticky prikazovanie jeho výkonu všetkým podriadeným úradu je – systémovou chybou. T. Mako uviedol, že je bežnou praxou “vracať potichu” zabudnuté vzorky. Bývalý riaditeľ úradu verejným vyhlásením o “vracaní potichu” vzoriek výbušnín medzi krajinami, ktoré pri aktivačných cvičeniach podriadení zabudli sa priznal k dvom veciam : po prvé k nízkemu rešpektovaniu platných zákonov a ich vedomému obchádzaniu, a po druhé k nenormálnej tolerancii pri strate výbušniny a nedomyslenia možných negatívnych následkov. Vzorku výbušniny môže držať a nakladať s ňou len “určený” policajt a to na zákonom určené účely, napr. cvičenia psov. Akonáhle však nad touto vzorkou výbušniny určený policajt stratí svoju kontrolu, dochádza k porušeniu zákona o zbraniach a strelive (pozn. autora správne uvedené zákona o chemických látkach a chemických prípravkoch č. 163/2001 Z.z.) ako aj zákona o policajnom zbore. Policajt je povinný takúto “stratu” okamžite oznámiť svojmu nadriadenému ako mimoriadnu udalosť, ktorý je povinný zabezpečiť neodkladné opatrenia : osobne alebo cestou operačného strediska polície oznámiť danú udalosť vedúcim prevádzky letiska, pozastaviť prípravu letu lietadla s predpokladanou vzorkou výbušniny na palube, prizvať skupinu vyšetrovateľov a operatívnych pracovníkov k výkonu neodkladných vyšetrovacích a operatívnych úkonov, ktorí vykonajú ohliadku miesta činu, prehliadku priestorov lietadla, výsluch prítomných osôb, zabezpečenie listinných dokumentov, podľa výsledku začnú trestné stíhanie vo veci zločinu nedovoleného ozbrojovania podľa § 294 Tr. zákona. Pravdaže, ak by sa napriek týmto opatreniam vzorka výbušniny nenašla alebo lietadlom opustila územie Slovenska, potom oficiálne v rámci trestného konania sa polícii cudzieho štátu oznámi daná udalosť a požiada sa o vykonanie zabezpečujúcich úkonov s cieľom nájdenia a následného vrátenia výbušniny. Pokiaľ takto príslušníci hraničnej a cudzienej polície nekonali, znamená to, že celý postup od vzniku takejto udalosti až po jej vyriešenie nebol vykonaný v súlade so zákonom a teda sa jedná o systémovú chybu. Ak policajt – psovod mal osobne možnosť kontaktovať vežu a oznámiť jej stratu výbušniny, je to jasný prejav systémovej chyby. V tak závažnej veci ako je strata kontroly polície nad vzorkou výbušniny, musí nariadenie ministra určiť vedúceho policajta – vedúceho smeny, ktorý rozhodne o postupnosti následných krokov, čím sa zabezpečí, že policajt – psovod musí oznámiť svojmu nadriadenému túto udalosť a až tento zabezpečí vyrozumenie pracovníkov letiska a súčasne i policajného operačného strediska, čím sa zabezpečia informačné toky smerom k letisku a k lietadlu ako aj dovnútra polície. Nariadenie ministra musí zabezpečiť, aby takéto informácie pracovníci letiska prijímali len od určených policajných funkcionárov či z určených pracovísk (operačné stredisko). Nariadenie ministra musí zabezpečiť okamžité pozastavenie odletov lietadiel, v ktorých je možné predpokladať, že sa stratená vzorka výbušniny nachádza. V tejto súvislosti musí prevádzka letiska rešpektovať stanovisko polície, ktoré jediné môže následne povoliť pokračovanie v príprave lietadiel k odletu. Ponechať na prevádzkovateľovi letiska alebo na pilotovi lietadla rozhodnutie o pokračovaní v lete so vzorkou výbušniny na palube lietadla je zlyhaním systému. Nariadenie ministra musí zabezpečiť v prípade situácie, že lietadlo odletí aj so vzorkou výbušniny na palube, že príslušný zodpovedný policajný funkcionár, či operačné stredisko okamžite vhodným spôsobom informujú príslušné policajné orgány v mieste príletu lietadla s cieľom vykonať prehliadku a zaistiť vzorku výbušniny. Ponechanie tejto povinnosti na prevádzku letiska a požiadať o spoluprácu len civilné zložky riadenia letiska v mieste príletu je zlyhaním systému. Fakt, že strata vzorky výbušniny nebola zistená aspoň po skončení pracovnej smeny začatej v sobotu 2.1.2010 je dôkazom o neexistencii či nedostatočne funkčnom kontrolnom systéme pri skončení smeny zo strany nadriadených pracovníkov policajta – psovoda a nedostatočnom zabezpečení týchto výbušnín v zmysle zákona o zbraniach a strelive (pozn. autora správne zák. č. 163/2001 Z.z. o chemických látkach a chemických prípravkoch). Opätovne je to následok nefunkčnosti a zlyhaní systému. V pondelok ráno policajt – psovod oznámil svojmu nadriadenému stratu vzorky výbušniny, pričom až na druhý deň v utorok ráno slovenská polícia oznámila írskej polícii, že došlo k strate výbušniny a táto sa nachádza v Dubline. Prakticky 24 hodín o strate vzorky výbušniny a jej odletu do Dublinu vedelo služobné vedenie hraničnej a cudzineckej polície, pričom si nesplnilo najzákladnejšiu svoju povinnosť – okamžite tieto informácie postúpiť írskej polícii, pritom už od 19,00 h vedela dokonca už aj identifikovať majiteľa batožiny i to, že sa u neho výbušnina nachádza. Jednoznačne tento postup je závažným systémovým zlyhaním. Slovenská polícia bez vedomia írskej polície telefonicky kontaktovala v pondelok o 19,00 h slovenského občana v Dubline, ktorého vyzvala, aby vo svojej batožine našiel vzorku výbušniny a po jej nájdení mu prikázala s touto nemanipulovať a počkať do príchodu írskej polície. Slovenská polícia závažným spôsobom podcenila situáciu, keď neinformovala írsku políciu, túto nepožiadala o prijatie všetkých bezpečnostných opatrení (obsadenie budovy, bytu slovenského občana, okolia, jeho návštevu, odborné nájdenie a zaistenie výbušniny pyrotechnikom), ale bez adekvátnych záruk ponechala bez odborného dohľadu výbušninu v držbe a k možnej manipulácii neznámej osobe a to od 19,00 h v pondelok až do ranných hodín nasledujúceho dňa. Keďže v tej dobe o celej situácii vedelo už celé vedenie úradu, jedná sa o závažné systémové zlyhanie. Absurdnosť rozmýšľania riaditeľa úradu T. Maka dokumentuje jeho vyjadrenie, že v pondelok večer vyrozumenie írskej polície “by bolo asi zbytočné … hoci je tam stála služba nie je tam žiadny zodpovedný človek“. Najneskôr v pondelok ráno, po nahlásení tejto udalosti nadriadenému mali byť okamžite informovaní o celej udalosti aj ostatní členovia Schengenského priestoru. Porušenie tejto povinnosti je závažným systémovým zlyhaním. Benevolencia prepravcu batožiny vytvorila podmienky pre porušenie zákona políciou Nezákonný postup polície však umožnili aj podmienky vytvorené prepravnou leteckou spoločnosťou. Táto v zmysle Občianskeho zákonníka uzatvorila s cestujúcim zmluvu o preprave nákladu (na časť batožiny prepravovanej oddelene od cestujúceho) a s touto po prevzatí batožiny musela nakladať „s odbornou starostlivosťou“. Dopravca je od chvíle prevzatia batožiny až do doby jeho odovzdania príjemcovi povinný túto batožinu chrániť pred spôsobením akejkoľvek škody, napr. poškodením či jeho stratou. Škodou sa v tomto konkrétnom prípade rozumie aj nezákonné nakladanie a používanie batožiny pre policajný výcvik za použitia výbušnín. Z tohto dôvodu dopravca zodpovedá aj za to, že do batožiny / a popruhy sú súčasťou batožiny/, sa počas prepravy nedostanú cudzie veci, ktoré s jej obsahom či obalom nemajú vzťah. Porušenie zákona políciou teda do určitej miery umožnilo aj benevolentné správanie sa dopravcu počas prepravy nákladu. Závažnosť systémových zlyhaní v oblasti legislatívnej, riadiacej, kontrolnej, v oblasti spolupráce zainteresovaných štátnych a civilných zložiek, spolupráce so zahraničnými subjektami, vo vertikálnej úrovni od základnej až po ministerskú, realizované na celom území Slovenska po dobu najmenej dvoch rokov, ako aj zarážajúca až trestuhodná benevolencia vrcholových funkcionárov ministerstva a polície k platným zákonom, značným spôsobom znižuje dôveryhodnosť systémových opatrení pri ochrane Schengenského priestoru.