Písmo:
A-
|
A+
Dnes už zasa kričím zo sna
Realita je vraj neprenosná
A do sna sa predsa vojde!
Tak neplačem už iba vo dne
V sne sú tie slzy nejak málo slané
Ešte stále ich tu sušia
tvoje dlane
Hoci viem, že naposledy.
Dnes už chápem
aj bez nápovedí,
že včera sme tu búrku mali
a dnes zas farby dúhy
s láskou hrali
našu labutiu pieseň.
Tú, čo najbližší čas mi bude v ušiach znieť...
Svitá a s trochou soli na vankúši
upokojím srdce čo riadne búši
Ráno v realite je tak jasné...
A vraj snívať býva krásne.
Figu! Sú to všetko iba básne
