Takže k veci. V roku 997 A.D. pri Hrone „opásali mečom" Vajka, syna veľkokniežaťa Gejzu. Následné Vajk vybojoval víťaznú bitku pri Vespréme s pohanom Kopáňom a stal s prvým uhorským kráľom a bol vyhlásený za svätého. O tom aký v bitke použil meč, Maďari nepochybujú. Na kopci GPS koordináták: 47.1295 / 18.0322 urobili 13 metrový mečový pamätník.
Ale ten meč k prvému maďarskému kráľovi nepasuje. Podľa knižky „Sword of the Viking Age" z roku 2002 a aj maďarských vedcov sa jedna o stredoeurópsky výrobok z oblasti Solingenu. Čepeľ je podľa tzv. Petersenovej klasifikácii „Typ 1".vyrobena niekedy od roku 600 do roku 820. Záštita a rukoväť sú „Typ D", ktoré sa používali na mečoch vyrobených medzi rokmi 800 až 850. Prekrytím oboch dátumov sú roky výroby 800 až 820. A.D. Meč je veľmi starý.
O kvalite koni, na ktorých Maďari prišli, sa medzi veterinármi dosť pochybuje, ale o kvalite maďarských zbrani, žiadne pochybnosti nie sú. Vo viedenskej Schatzkammer je tzv. Boží meč. Videl som ho. Je to luxusná šabľa plna zlatých ozdôb. Výrobok maďarských kováčov a zodpovedá šabliam používanými maďarskými veľmožmi pri honfoglaláse - zaujatí vlasti. Šabľa je pre jazdu výhodnejšia a neunavuje tak ruku ako meč. Maďarovi patri šabľa do ruky. Nakoniec aj sa spieva v tretej slohe: „Ešte jedle rastú na krivánskej strane. Kto jak Maďar cíti, nech sa šable chytí, a medzi nás stane." (Alebo tam Matuška napísal Slovák? Geneticky to je jedno.)
Vráťme sa ale naspäť k Hronu. Podľa kroník mládenca Štefana, ktorý bol nitrianskym správcom, opásali slovanskí veľmoži Hont a Poznaň. 90 rokov po poslednej správe o Veľkej Morave! To by sa aj Slotovi páčilo, ako s ním vybabrali: Dvaja bohatí „Starí Slováci" opášu mlade maďarské knieža v roku 997 mečom vyrobeným v roku 800. Temer 200 ročnou nemotornou rárohou. Ale Poznaň a Hont boli slušní Slovania.
Dôvod prečo pri opásaní použili ten meč musel byt v samotnom meči. V roku 997 bolo ľahšie opásať Štefana hi-tech šabľou alebo novým kvalitnejším mečom. Tento starý meč musel mať výnimočnú cenu alebo sa k nemu musel viazať významný zvyk.
+ULFBERHT+
Na meči je tento nápis. Takéto meče sa nachádzajú od Atlantiku po Fínsko. Predstavujú overenú kvalitu a dekorujú majiteľa. Tento meč mohol byt vhodný pre významného bojovníka alebo vodcu okolo roku 800, ale nie je to meč pre veľkoknieža alebo kráľa v roku 1 000.
A teraz špekulácia. Je možné, že zároveň s vysvätením kostola v Nitre dostal Pribina od solnohradskeho biskupa v roku 828 aj hodnotný meč v rámci náboženského obradu. V roku 834 Mojmír I. vyhnal Pribinu z Nitry. Pribina utiekol a utekajúcemu je meč na obtiaž. Zanechal ho v Nitre v kostole aj s ostatnými insígniami kniežacieho titulu, takže sa nim mohli neskôr aj obaja Svätopluci prizdobiť pri slávnostných inauguráciách.
Dodnes sa vedu spory o tom, či Nitra bola Maďarmi dobytá alebo prevzatá. Na každý pád po porážke Mojmíra II. mala maďarského správcu. Prvého, ktorého poznáme po mene Lél popravili Nemci po zničujúcej porážke v roku 955 pri rieke Lech. Lélovo Nitriansko obsadili Arpádovci a používali na vladársky zácvik synov. Všetci to boli pohania, používali svoje šable a ani náhodou sa nesnažili vyštafírovat s mečom, ktorý mal inlayou vyhotovený kríž. V roku 995 sa stal udeleným kniežaťom pokrstený 16 ročný Vajk budúci Štefan.
Ťažké poďme znovu k Hronu. Píše sa rok 997. Na brehu Hrona stoji nemecky veliteľ Vencelín, má novy a dlhý normanský meč. Poznaň a Hont ako boháči majú tiež nove a dlhé meče. Maďarskí vodcovia, ktorí prišli brániť mlade veľkoknieža, majú svoje krásne šable, za nimi stojí rôznorodá kresťanská armáda.
V tých časoch bývalo zvykom uskladňovať regalia v kostoloch alebo u biskupov. Ešte za Mojmíra II. bol v Nitre pravdepodobne biskup. Pretože slovanskí veľmoži boli kresťania a nemecky hostia tiež chodili na bohoslužby, v Nitre musel prežiť nielen kostol ale aj kňazi. A tak reálne existovalo miesto a ľudia, ktorí mohli opatrovať a priniesť tento starý meč z Nitry do Bíni. Vlastne nie mohli, museli, lebo aj osoby duchovné mali za povinnosť zúčastňovať sa vojenských vyprav, slúžiť omše a rozdávať požehnania a pomazania.
A je ešte jedna zaujímavosť. Podľa kroniky Štefan bol opásaný iným, nie nemeckým spôsobom. Nejakým špecifickým slovanským druhom opásania, keďže ho poznali a vykonali Slovania. Bohužiaľ, žiaden opis podobnej ceremónie z Veľkej Moravy sa nezachoval, ale zachoval sa obrad pri opásaní poľských kráľov. Pred samotnou korunováciou vybral biskup v Gniezne meč položeny na oltári z pošvy. Držiac ho pred kľačiacim kráľom zaprisahal ho, aby meč používal spravodlivo a na obranu viery. Veľmoži upevnili kráľovi okolo pásu remeň s pošvou, kráľ urobil mečom tri krát znamenie kríža a zasunul meč do pošvy.
Všetko do seba krásne pri Hrone zapadlo. Dvaja slovanskí veľmoži opášu chlapcovi z vynikajúceho rodu, ktorý sa len krátko predtým stal sirotou, pri starobylom kresťanskom obrade slávny a starý meč. Meč kresťanského vládcu Karpatskej kotliny. Meč Pribinov a Svätoplukov.
Česi meč už dvakrát zapožičali Maďarom na výstavu. Bolo by zahodno požiadať Čechov, aj keď teraz majú štátny hokejový smútok (písane A.D. 25.2.2010 po štvrťfinále Fínsko Česko 2:0.), aby nám ho zapožičali a navždy. Pribinov meč patri na Slovensko. Pekne by sme ho mohli vystaviť ako meč Pribinov, Mojmírov, Rastislavov, Svätoplukov a meč Sv. Štefana.
http://www.demokrata.hu/heti-hir/gladius-s-stephani-regis-ungariae?mini=program-naptar/2009/10/all&
http://www.magyarmegmaradas.eoldal.hu/cikkek/our-history/ak33
