Situáciav jednej okresnej nemocnici na Slovensku. Nemocnica, ktorá má aj tak užtakú povesť, že kto môže , radšej sa lieči doma mastičkami starých mám.Ale občas sa inak nedá, a treba si tam prísť poležať. Kvôli oddychunie, keďže už o piatej tam behajú sestričky kvôli meraniu teploty,kvôli jedlu tiež nie, keďže to nepôsobí veľmi vábne (ale kuchárky sasnažia, to viem), kvôli milej spoločnosti na izbách už tobôž, pretožepočúvať celé dni o tom, aká je daná osoba dokonalá, aké má úžasné detia vynikajúceho manžela, Vás prestane baviť po cca 20 minútach. Alekeďže Vaša izba je na štvrtom poschodí a Vy nie ste práve Saxana ,ktorá si krátila cestu výskokmi z okien a skokmi do studne, úniku niet,musíte tam ostať ležať.
Pacientkaje po týždňovom ležaní na internom oddelení poslaná na vyšetrenie klekárovi o poschodie nižšie, avšak v rámci lôžkového oddelenia.Osprchuje sa teda, upraví, oblečie dolnú časť spodného prádla, novúnočnú košeľu, župan a ponáhľa sa, lebo o pol jednej tam má byť. Predordináciou asi štyria ďalší pacienti, rovnako objednaní na pol jednu.Ten lekár asi bude moc šikovný. Je zavolaná dovnútra. Lekár aninevstane od počítača, veď načo by namáhal svoje, asi tridsaťročnékosti.
Po základných otázkach, ktoré na ňu zpovinnosti vychrlí sa jej spýta: „Pani, a vy nemáte podprsenku?" Onaprekvapená, že nie, nemá. A on: "No tak to si ju choďte obliecť a potomsa tu vráťte naspäť!"
Pacientkaargumentuje tým, že to hádam nemyslí vážne a len žartuje, veď aj tak bysi ju počas vyšetrovania dala dole. Nepomáha však nič. Najprv oblečenápodprsenka, potom vyšetrenie. Odchádza. Keby sa faktnecítila biedne, nedala by sa vypoklonkovať preč. Sestrička jej vonkumilo vraví, nech si z toho nič nerobí, majú s ním také skúsenosti, jenesympatický a ku pacientom nevľúdny.
Atak sa vrátila na izbu, obliekla si podprsenku a odkráčala naspäť zalekárom. Nechal ju tam čakať dve hodiny, kým ju vzal na vyšetrenie.Moji kamaráti by to okomentovali asi nasledovne: „Včera mu frajerka„nedala", tak si to kompenzuje takto". Avšak podľa toho, čo sa o ňomhovorí a akú ma povesť, mu tá frajerka „nedala" už poriadne dlho. Samozrejme, pacientku pred vyšetrením požiadal, aby si podprsenku dala dole. Pekne ju „popočúval" , vyšetrilchrbticu. Do chorobopisu zapísal, čo bolo treba a poslal ju preč.
Záznamsi neskôr pred ňou prezeral primár oddelenia a skoro sa sklátil na zem.V prvom zázname od dotyčného lekára stálo: „Pacientka nebola vyšetrená,nemala podprsenku". Primár nechápal, po vysvetlenípacientkou len krútil hlavou. Bol dosť rozčúlený z konania a prístupudaného lekára. Sám totiž nepovažuje za potrebné, aby sa pacienti, ktoríležia na lôžkovom oddelení , kompletne vystrojili na vyšetrenie, ktoréje v rámci ďalšieho lôžkového oddelenia. Ospravedlnil sa jej v menelekára, hoci to vôbec robiť nemusel a ani to od neho nežiadala.
Keďsom túto príhodu počula, neverila som. Ale je to pravda. Schválne somsi na internete vyhľadala Hippokratovu prísahu. Prečítala som si juniekoľkokrát, ale žiadnu vetu o tom, že oblečená podprsenka jepodmienkou pre uskutočnenie vyšetrenia, som tam nenašla. Iné bysamozrejme bolo, keby pacientka prišla z domu na vyšetrenie a danú časťoblečenia by na sebe nemala. Ale táto pacientka na vyšetrenie šla z lôžkového oddelenia č. 1 na lôžkové č.2.
Nužčo, všetci sme nejakí. A dotyčný lekár má ozaj povesť jedného nevrlého,nesympatického človeka, ktorý je neustále náladový. A to má okolotridsať rokov. Takže vo svojom obore ešte len začína. Ale s takýmtoprístupom si dobré meno veru neurobí. Keď sa budem najbližšie v danýchkončinách nachádzať, pôjdem ho skontrolovať, či on podprsenku nosí, keďmu na tom tak záleží. Ale dosť silne pochybujem, že v ten deň ju nasebe mal tiež.
Iní lekári majú na dverách upozornenie, že vstup len v návlekoch. On by si mohol dať: „Vstup len v podprsenkách!"
