Dnes som cestou domov z mesta chcela kúpiť nejaké maličkosti v potravinách, a tak som zabočila do tzv „malého Tesca“, u nás, v Nitre. To, že sa tam budem predierať davom vyhladovaných ľudí s plnými nákupnými košíkmi , v ktorých si hrdo budú viezť zásoby pre 20 – člennú rodinu na najbližších 5 rokov mi bolo jasné, ale aj tak som to riskla...... Samozrejme, ľudia ani dnes nesklamali, a pri pokladni som si vystála 20 minút. Ale to je jedno, bolo to moje slobodné rozhodnutie, a keďže mám nízky tlak, taká rozcvička nervov mi padne dobre.... Keď som sa potom vliekla na zastávku busu, odhadla som, že poslednú hodinu žiaden bus na sídlisko asi ani nešiel....
A tak som si tam postávala a všímala si ľudí okolo seba. Mamičky s deťmi, starší ľudia, študáci, taký mix. Mojej pozornosti neušla mladá mamička s dvojročným chlapčekom v kočiari a jej, zrejme, kamarátka. Tie dve si veselo trkotali, a malý zase veselo vyhadzoval z kočiara chrumky rovno na chodník. Trhalo ma, reku upozorním ich na to, ale po návšteve Tesca som sa na to necítila. Na druhej strane, konečne som objasnila záhadu, prečo sú holuby v Nitre také tlsté, že už ani lietať nevedia. Keď im toto chlapča rozdá celý balíček chrumiek, nejaké dievčatko nahádže keksíky, iné chipsy, tak sa im nečudujem... Vrátim sa však k mamičke a jej kamarátke. Obe boli mladé, mohli mať tak 22 rokov. Oblečené podľa najnovšej módy, vlasy ako z reklamy na šampón, no proste, boli to kočky. Teraz uvediem, že nezávidím, len konštatujem.
Prišiel autobus, nastúpila som, sadla a zaregistrovala som takú spŕšku nadávok, hlasnú hádku, až ma to zmiatlo. Otočila som sa, a to kričali práve tie dve „modelky“ na jednu staršiu pani. Ich rozhovor sa nedá interpretovať doslovne, lebo tuším by to admin zmazal, ale všetci cestujúci sme vyvaľovali okále ako na pristávajúce UFO. Tá mamička kričala na tú pani, že je p.... a a s....ka ( žienka psa ), a čo je ona má čo tykať. Zahanbiť sa nedala ani jej kamoška, ktorá vykrikovala na celý bus, že nech sa netrepe do autobusu, keď vidí, že ide niekto s kočiarom, nech počká, a že v jej veku nech radšej sedí doma...... V takomto duchu to pokračovalo ešte chvíľku, až zakročil šofér a vyzval ich aby sa upokojili, alebo vystúpili. Chvíľu ešte dudrali a vrhali vražedné pohľady po starkej, ale ukľudnili sa.
Dôvod celej hádky som si dala dokopy len z útržkov slovnej výmeny. Tá staršia pani pri nástupe do autobusu cez prostredné dvere predbehla tie dve s kočiarom, a sadla si na sedadlo, ku ktorému sa hrnula kamoška dotyčnej mamičky. Vzhľadom na to, že mamička sedieť nemusela, keďže bola 3 x taka mladšia než starká, jej kamoška uz tobôž nie, a malý si sedel v kočiariku, nechápem ich správanie. Verím však, že kým na zastávke pútali pozornosť svojím dokonalým vzhľadom , po tomto výstupe nám utkveli v pamäti len ich chudobnejšia slovná zásoba a arogantný výraz na ich zmaľovanej tvári, bez štipky hanby........
