Toľko zopár suchých faktov o tomto malom štátiku súsediacom s Francúzskom s neveľkou vzdialenosťou od talianskej hranice. Dobrá dostupnosť je z francúzskeho mesta Nice. Na trase Nice - Monako jazdí autobus niekoľko krát denne. Cena sa pohybovala v niekoľkých eurách (ak si dobre spomínam tak 6 eur). Monako je známe svojim luxusom, drahými autami, jachtami kotviacimi priamo v meste, formulou a smotánkou hazardérov v kasíne Monte Carlo (Karlova hora). "Smotánka" pred spomínaným kasínom pôsobila na môj vkus miestami až trochu trápne. Je síce fajn vlastniť niekoľko miliónové autá, no pútať pozornosť tak lacno, ako to niektorí v okolí kasína predvádzali, bolo miestami až smiešne. Ibaže toto všetko k tomuto miestu akosi patrí. Nech už je môj názor akýkoľvek.
Park pred známym kasínom v Monte Carlo. Vstup do kasína vyšiel na 10 eur. Fotiť v interiéri samozrejme zakázané.
Pri našej návšteve si (pravdepodobne) stáli navštevníci kasína nenechali ujsť svoju partičku hazardu. Od starého zanieteného hráča som chcel na chvíľu požičať žetón, ktorý držal v ruke. Keďže po francúzsky neviem, chvíľu trvalo, kým pochopil, o čo mi ide. Z prítomnosti turistov však nadšení neboli. Ženy pri šatni na odkladanie kabátov taktiež. Zvlášť ak ste neboli ochotný priplatiť za odloženie niekoľko eur. Potom sa dostavil aj (neúprimný) úsmev.
Kasíno a jeho okolie je vyhľadávané nie len turistami, ale aj majiteľmi luxusných áut. Inak luxusné boli aj samotné toalety vo vnútri kasína :-) ...umývali sa totiž "samé".
Pohľad známy skôr fanúšikom Formuly 1. Ak sa nemýlim, tak cesta v strede fotografie slúži práve pre tieto závody. (pravdepodobne sa mýlim, podľa znalcov daným úsekom formule nejazdia)
Pohľad od Monte Carlo. Na ľavej strane je vidieť pevnosť, v ktorej má svoje sídlo knieža Albert ll. Napravo pod ním je malé historické jadro. Pred ním prístav s luxusnými jachtami.
Kasíno Monte Carlo z opačnej strany so vzorne upraveným parkom.
Efektívnosť využitia miesta je evidentná. Už samotná koncentrácia ľudí na km² (16 620) o mnohom napovedá.
Malý cestný most, kostolík a na kruhovom objazde pamätník víťazovi automobilových závodov (Williamovi Groverovi, 1. Grand Prix De Monaco, 14. Apríl 1929 s autom Bugatti 35 B). Závody sú pre Monako a jej obyvateľov takmer posvätné. Predmety a suveníry s logom stajní jazdiacich tímov F1 bolo vidieť pomerne často. Červená však víťazila...
Bazén medzi hlavnou komunikáciou a prístavom. Po oboch stranách počas závodov jazdia formule.
Ďalší z pamätníkov. Jazdec na Mercedese.
"Výstup" za kniežaťom Albertom ll. Pohľad na Monte Carlo z opačnej strany.
m
Celkový pohľad na mesto i štát v jednom.
Malá časť zo starého mesta. V zákrute pod ním sú vidieť červeno - biele "zvýrazňovače" pre F1.
Čajka invalid.
Prechádzka po vzorne upravených uličkách bola viac než príjemná... Trenčianske chodníky by rozhodne v konfrontácií neuspeli. Nuž, aj tu si už dávno uvedomili hodnotu turizmu.
Výhľad smer Monte Carlo a Taliansko zároveň.
Budovy na nádvorí pred samotnou pevnosťou.
Čestná stráž strážiaca monacké knieža.
Sídlo kniežaťa Alberta II.
Symboly a farby Monaka.
Luxus a elegancia v jednom. Mladomanželia si vybrali dobre :-)
Osvetlená pevnosť nad Monakom.
Večerné uličky.
Kasíno Monte Carlo v noci.
Ak niekto holduje luxusu, určite si v Monaku príde na svoje. Drahé autá, prestížne značky oblečenia a kozmetiky, luxus v prístave. Možno až na niektorých, ktorí ani v pokročilom veku nevyrástli z detských nohavíc a nepríjemné pani v šatni kasína, pôsobí tento malý prímorský štátik veľmi dobre. Aj napriek "stiesnému urbanizmu" mi pripadal útulný. Nie je preplnený historickými budovami, ani pevnosť nepôsobí nijak ohurujúco, no už samotný názov tohto štátu priťahuje. Monako má aj napriek svojim rozmerom čo ponúknuť. Ibaže to aj Slovensko, len si to treba uvedomiť.
