V roku 2010 ako spoluorganizátor zrealizoval 1. verejnú diskusiu na tému trenčianske nábrežie. Súčasťou ktorej bol bývalý primátor, architekti, ekológ s moderátorom Š. Hríbom. Cieľom diskusie bolo dostať tému nábrežia pred verejnosť a poukázať na pochybné zámery vtedajšieho vedenia mesta. Je organizátorom projektu Mestských zásahov Trenčín 2013. http://www.mestskezasahy-tn.sk Zoznam autorových rubrík: Trenčín, Cestovanie, Nezaradené
Ulica 1. mája má svoje čaro. Nie celá, ale jej časť určite áno. Čaro, ktoré je tak trochu skryté za zničenou cestou a ešte rozbitejšími chodníkmi. O dožívajúcej zeleni nehovoriac. Nebudem tu kritizovať, ale možno sa mi podarí ukázať jej krajšiu časť a veľký potenciál. Na ten čiastočne poukázal aj projekt Mestské zásahy Trenčín 2013, resp. návrh od architektov Ivana Chudého a Mateja Škriečku.
Dovoľte, aby som Vás pozval na otvorenie výstavy projektu Mestské zásahy Trenčíne, ktoré sa uskutoční v sobotu 7.9.2013 o 15:00 hod. na Mierovom námestí (pri Morovom stĺpe).V rámci projektu bolo odovzdaných 37 návrhov na riešenie verejného priestoru v našom meste. Bližšie informácie nájdete v priloženej pozvánke.
Štvrtok 24. februára, o 17:00 hod. v Klube Lúč (bývalé kino Hviezda), Trenčín Iniciatíva Trenčianske fórum Vás pozýva na verejnú diskusiu o príležitostiach pre transparentnú a otvorenú samosprávu v Trenčíne.O prístupe k informáciám, komunikácii s občanmi a o ich zapájaní do rozhodovania, o protikorupčných opatreniach, zodpovednosti a obnove zákonnosti vo fungovaní mesta Trenčín budú diskutovať predstavitelia mesta, protikorupční aktivsti, poslanci a občania. Účasť o.i. prisľúbili Richard Rybníček, primátor Mesta Trenčín a Ivan Rončák, programový koordinátor Transparency International.Po rokoch ignorovania občanov, prihrávania kšeftov kamarátom, ad-hoc rozhodovania za zatvorenými dverami a systematického porušovania zákonov sľubuje nové vedenie mesta otvorenosť, zakonnosť a slušnosť. Aby sme potencial zmeny využili na maximum a aby sľuby nezostali na polceste, pokúsime sa zadefinovať víziu otvorenej samosprávy a hlavné ciele a požiadavky na jej naplnenie. Diskusiu organizuje Trenčianske fórum (Richard Medal, Norbert Brázda a Richard Ščepko), info@trencianskeforum.sk
Je po komunálych voľbách a preto považujem za potrebné sa poďakovať aspoň takýmto spôsobom ľuďom, ktorí mi nakoniec dali svoju dôveru a hlas. Milo ma prekvapil počet hlasov. Naozaj. S číslom 600 som pred voľbami nerátal. Na zvolenie to samozrejme nestačilo. Na to bolo potrebných o 266 hlasov viac. Za úspech sa vraj dá považovať len prípadné zvolenie, no pre mňa je 600 hlasov vo svojom obvode veľkým povzbudením. Pred voľbami som za úspech považoval zisk 300-400 hlasov. Predsa len, prvý polrok z roka som strávil v zahraničí odkial sa veľká aktivita už robiť nedala. Aj ďalšie diskusie o nábreží sa pod našim vedením nezrealizovali. No keďže som videl, čo spôsobila tá prvá, som nesmierne rád, že sa táto téma pred verejnosť dostala. A môžem zodpovedne napísať, že sa jej budeme venovať aj po voľbách. No nie len jej.Celá moja miniatúrna kampaň mala rozpočet 110-120 eur, čo je naozaj veľmi málo. Na viac som jednoducho nemal. Takže žiadna lobistická skupina, či jednotlivci za mnou nestáli. Ak by bola požiadavka zdokladovať aj túto sumu, nemal by som s tým problém. Za seba môžem napísať, že pre mňa sa nič nemení. Mojou hlavnou ambíciou nebola stolička v mestskom zastupiteľstve, ale prispie
Na začiatku upozorňujem, že ak niekto očakáva primitívne osočovanie a urážanie, bude sklamaný. Ponúkam svoj pohľad, prečo sa medzi Trenčanmi tak veľmi rozšírilo slovné spojenie prepojené so súčasným primátorom a ani v jeho druhom volebnom období nevymizlo. Skôr naopak. Niektorí zachádzajú ešte ďalej a obálku nahrádzajú vreckom či kufríkom. Prečo? Ide naozaj len o úbohú antikampaň konkurentov a neprajníkov?
Pôvodne som chcel zverejniť článok, ktorý by vďaka starým pohľadniciam a fotografiám zobrazil konkrétnu mestskú časť mesta Trenčín. No to si nechám na neskôr. Prednosť dostali pohľady na mesto zo začiatku minulého storočia (prevažne) z pravého brehu rieky Váh. Tie zachytávajú nie len panorámu hradu, mestskú a vežu Farského kostola, ale aj Piaristický kostol s gymnáziom a častí budov. Teda pohľadu, ktorý bol v podobe pohľadníc posielaný nie len v rámci Rakúsko - Uhorska a Európy, ale aj do Spojených štátov.
Tento článok len nadväzuje na ten predchádzajúci.
Pán primátor nebude nadšený, ale opäť sa mu pripomeniem. Nie emailami, lebo tie mu vraj cez všetky tie dvere na odtlačky do kancelárie ani nechodia. Aspoň mi to tvrdil po diskusii o trenčianskom nábreží. Pôvodne som myslel, že tento text napíšem s primeranou dôležitosťou v tvári, ale nejak ma to prešlo. Asi preto, že príklady, ktoré Vám tu ukážem, sú už skôr do smiechu, ako do plaču. A načo si robiť zbytočne „chlp“ medzi očami, ako hovorí moja mama.
Oblasť vo východnej časti mesta Trenčín (Pod Sokolicami) významne ovplyvnili vojenské kasárne a priemyselný areál, ktorý pretrval dodnes. Aj napriek tomu, že Trenčín mal na konci 19. storočia veľký administratívny význam (sídlo župy) a vojenský význam, priemyselne toto mesto významne zaostávalo. A to nie len v rámci Rakúsko – Uhorska, ale aj za mnohými slovenskými mestami (napr. Žilinou či Trnavou). Trenčín mal od konca 19. storočia vybudovanú železnicu, ktorá vytváral predpoklad na ďalší rozvoj. V meste existovalo len niekoľko väčších remeselníckych dielní. Dôsledkom takto "rozvinutého" priemyslu bol nedostatok financii, nezamestnanosť a aj celková hrozba o neistú perspektívu tohto mesta.
V Trenčíne sa podarilo zrealizovať diskusiu o veľmi významnom projekte, ktorý mesto Trenčín začína pripravovať. Po dokončení koridorizácie trate číslo 120 prechádzajúcej cez Trenčín sa vytvorí priestor pre nové využitie dodnes nie veľmi atraktívneho nábrežia na ľavej strane rieky Váh.
Rád by som Vás pozval na verejnú diskusiu Trenčianskeho fóra o budúcnosti pripravovaného nového nábrežia v Trenčíne. Diskusia sa uskutoční 27. januára 2010 o 18:00 v klube Lúč (bývalé kino Hviezda).
Dnes by mal byť v Trenčíne odhalený pamätník, ktorý má pripomínať vymknutie sa spod komunistického režimu. Logicky bude odhalený 17. novembra, kedy sa začali písať slobodnejšie dejiny tejto krajiny. Toto sú veci, ktoré sú všeobecne známe. No samotné odhalenie vyvoláva v Trenčanoch rozporuplné nálady, z ktorých mnohí budovanie pamätníka odsudzujú.
Bolo by príliš jednoduché a primitívne populistické vykresliť odmeny ako niečo nemorálne a odsúdenia hodné. Odmeny (obzvlášť tie finančné) nepovažujem za niečo zlé. Práve naopak. Som za odmeňovanie ľudí, ak si to svojou prácou a dobrými výsledkami naozaj zaslúžia. Prečo by sme nemali oceniť človeka, ktorý svojim výkonom či kvalitou práce vysoko vyčnieva nad šedý priemer spoločnosti? Neocenili by ste človeka, ktorý svojim nasadením zachránil úzkorozchodnú železničku v Čiernom Balogu pred zošrotovaním, či lekára, ktorý svojim odhodlaním zachránil pacientovi končatinu, aj keď by bolo jednoduchšie a menej rizikové končatinu odstrániť?
Priznám sa, že inšpirácia k tomuto článku vznikla pri mojich víkendových rozhovoroch s prof. Jánom Komorovským. Jeho otec, Štefan Komorovský, po návrate z ruských légií, pracoval od 1922 na trenčianskej mýtnici. Ako legionárovi - invalidovi mu bola mýtnica a vyberanie mýta zverené až do začiatkov prvej Slovenskej republiky (Slovenský štát). Aj keď šlo o malý domček, bol na frekventovanej ceste pri cestnom moste. Preto sa pokúsim napísať niečo nie len o mýtnici, ale aj o 1. oceľovom moste. Pán Hanušin to vo svojej knihe vystihol, keď napísal, že „aj napriek doloženej existencie mosta už z roku 1271 bol Trenčín mestom „pri Váhu“ a nie „na Váhu“.“ Drevené mosty však nie len pre povodne, ale aj pre ľadochody či požiare nemali dlhú životnosť. Aj toto bol jeden z faktorov, prečo sa mesto nerozširovalo na pravej strane rieky. Problémy s drevenými mostami sa odstránili až vybudovaním nového oceľového mosta. Ten sa nachádzal v miestach, kde leží súčastný cestný most.
O tejto stavbe sa „diskutuje“ už nejaký ten rok. Ono takto: doteraz sa diskutovalo hlavne na úrovni mesta a investora. Na názor verejnosti sa však nikto dlho nepýtal. Dokonca ani primátor Ing. Branislav Celler, ktorý predal dňa 11.12.2008 pozemok investorovi a v ten istý deň (!!!) vypísal miestne referendum, či Aupark vôbec obyvatelia chcú. Neviem ako ostatní Trenčania, ale ja som si týmto rozhodnutím pripadal ako úplný hlupák. Najskôr primátor pozemok predá investorovi, aby mohol začať prípravu na stavbu Auparku, a potom sa ma ten istý primátor ide pýtať, či ten Aupark vôbec chcem... Kto však sleduje konania tohto primátora za posledné roky jeho vládnutia, prekvapený byť nemôže. Ja však takéto správanie hlavného predstaviteľa mesta považujem za absurdné a nepriatelné.
Viete, čo sa chystá pred Vašimi oknami? Preto je potrebné pripomienkovať predložený Koncept Územného plánu mesta Trenčín (ÚPN SÚ), ktorý bude platný minimálne ďalšie desaťročie. Všetky potrebné informácie nájdete na stránkach mesta Trenčín (www.trencin.sk- Podnikateľ - Koncept územného plánu mesta). Grafické schémy obsahujú návrh zelene, obytných plôch, plôch občianskeho vybavenia, dopravy (aj cyklistickej a železničnej) a pod. Poradenstvo k možnostiam pripomienkovania Konceptu ÚPN SÚ, ako aj priestor na diskusie o územnoplánovacích súvislostiach organizuje Centrum environmentálnych aktivít Trenčín v svojich priestoroch na Mierovom námestí 29 (1. poschodie) v Trenčíne v týchto termínoch:utorok 2. júna, pondelok 8. júna, streda 10. júna, pondelok 15. júna vždy v čase od 15.00 do 18.00 hod.alebo využite e-mail: medal(zavináč)changenet.sk
Predminulú sobotu boli po celom Slovensku otvorené dvere veľkej časti našej histórie či umenia. Naše múzeá a galérie lákali do neskorej nočnej hodiny. Cieľ tejto akcie bol jasný. Zviditeľniť tieto významné, no častokrát nedocenené inštitúcie. Dostali príležitosť sa tak nejak pripomenúť. V Trenčíne bol pochopiteľne hlavným lákadlom tretí najväčši hrad na Slovensku. A tak ako minulý, aj tento rok som si túto, inak veľmi atraktívnu akciu, nenechal ujsť. Okrem neho mi zostal čas aj na Katov dom. Možno by sa na "oslavu" takéhoto dňa viac hodili fotografie potvrdzujúce, že aj v Trenčíne máme čo turistom a návštevníkom ponúknuť. Máme a nie je toho málo. Ibaže ja som si z návštevy hradu neodnášal len pozitívne pocity. Keďže sa od mojej poslednej návštevy nič z negatívneho nezmenilo, rozhodol som sa, že sa o to s Vami podelím. Noc múzeí a galérií bola pre ľudí pracujúcich v tejto oblasti určite náročná. Museli organizačne zvládnuť niekoľkonásobne väčší počet ľudí, než tomu býva v "bežné" soboty. Bolo potrebné nie len prilákať, ale aj zaujať.
Tento článok nemá ambíciu nahrádzať a vlastne ani dopĺňať seriózne historické dokumenty, monografie či knihy venujúce sa starému Trenčínu. Rád by som však postupne zverejňoval vo fotografiách významné ulice, rôzne objekty mesta, rekonštrukciu hradu, ale aj mestské časti (Sihoť, Soblahovská...). Zvlášť mladšia generácia si mnohé objekty už jednoducho nemá ako pamätať. Snáď mi to ľudia, seriózne sa zaoberajúci touto problematikou, nebudú mať za zlé. Možno u niekoho prebudím hlad po komplexnejších informáciach a zatúži po niektorej z dvoch doteraz vydaných vlastivedných monografií, prípadne tej tretej, ktorá sa ešte len pripravuje. Nemenej zaujímavá je aj kniha Trenčín na starých pohľadniciach.
Približne pred rokom prešla Ulica 1. mája preznačením na pešiu zónu. Nie náhodne. Nachádza sa totiž v centre mesta Trenčín. Od roku 1895 tu pôsobila základná škola, od 1907 Maďarská kráľovská vyššia dievčenská škola. Dievčenská škola sa zmenila na Gymnázium Ľudovíta Štúra, základnú školu nahradila iná a pribudla ďalšia stredná škola. Gymnázium Ľudovíta Štúra je považované za jedno z najlepších gymnázií v trenčianskom kraji. Nie je veľká rarita vidieť v tejto lokalite odstavený autobus s nemeckým, francúzskym či holandským evidenčným číslom. Donedávna tu sídlila aj materská škôlka, ktorej priestory preberie spomínané gymnázium. Význam ulice upevňuje aj kostol „u sestričiek“. Počas pracovného týždňa je teda ulica (pešia zóna) plná detí od 6 do 15 rokov. Cez víkendy, hlavne v nedeľu, spektrum dopĺňa generácia starších ľudí smerujúcich do kostola. Situovaná je tu tiež športová hala a dve ihriská využívané nie len žiakmi.
Presne takýto pocit som nadobudol pri dočítaní rozhovoru v mestských novinách Trenčan vydaných 9. januára 2009. Nie som celkom kompetentný hodnotiť jednotlivých úradníkov (čo sa nie celkom aj dá), no ako obyvateľ mesta môžem sledovať jednotlivé rozhodnutia či samotné výsledky úradníkov pracujúcich na rôznych útvaroch. Ak môžem hodnotiť klientske centrum na Mestskom úrade, tak mi po mojich návštevách nenapadá ani jedna negatívna skúsenosť. Doteraz som bol vždy spokojný aj keď priznávam, nešlo o zložité procesy. No ani to nemení môj názor.Iný názor mám však na jednotlivé útvary v mestskej štruktúre. Pripomeňme si teda tú kvalitu.
