Čo mi teda prekáža?
Hrad je vo vlastníctve Trenčianskeho samosprávneho kraja (TSK) a teda nie pod mestom Trenčín. Ten na opravu časti opevnenia vyčlenil určitý balík financií, ktorým sa dosiahla oprava opevnenia v západnej časti hradu. A v opravách by sa malo pokračovať. Prvá fotografia zobrazuje priestor, ktorým musí prejsť každý návštevník. Inak sa do Matúšovej veže a jednotlivých palácov nedostane. Časti, ktoré skôr pripomínajú zarastené kompostovisko doplnené o suché konáre. Čiže taká "bio skládka". Predpokladám, že aj táto časť čaká na svoju rekonštrukciu. No kým sa tak stane, stačilo by tento priestor medzi hradbami vyčistit, upraviť a nechať zarásť trávou, ktorá by bola samozrejme pravidelne udržiavaná. Ak ste otočíli hlavu na opačnú stranu, pohľad nebol o nič prívetivejší. Zvyšky stavebného materiálu pôsobili veľmi rušivým dojmom. Očakával som, že aj napriek finišujúcim stavebným úpravám budú takéto, do oči bijúce elementy ukryté pred zrakom ľudí. Nestalo sa. Rozum sa mi však naplno zastavil na ceste do Ľudovítovho paláca. Časti, ktorej interiér vypĺňajú prevažne obrazy a portréty Illeszházyovcov. Do polovice chodníka vedúceho k palácu vytŕčala hrdzavá oceľová tyč. Dospelý človek by pri drobnej nepozornosti skončil s rozbitým kolenom, osem ročné dieťa s narazeným hrudníkom. Je jasné, že pri stavebných úpravách je potrebné zvýšiť pozornosť, no nad takýmto niečim sa rozum pozastavoval nie len mne. Neoznačená, no čakajúca na svoju obeť.
Ešte jedna vec ma zarazila. Prehliadky sa konali každú hodinu, boli so sprievodcom (inak milou pani) a pracovníčkou, ktorá po prechode návštevníkov uzamykala jednotlivé miestnosti. Prehliadka začínala tradične v prízemí Ľudovítovho paláca. Keďže som patril v skupine medzi posledných, zostal som stáť v interiéri pri vstupných sklenených dverách s mohutnou mrežou. Výklad sa začal a pani tieto dvere uzamkla. O chvíľu však dobehla skupina českých turistov, ktorí cez sklo trochu zahanbene (vedomí si meškania) naznačovali svoj záujem vstúpiť. Nie veľmi nadšene dvere otvorila s poznámkou, že meškajú. Nato sa ospravedlnili. Boli 2 min. po začatí výkladu. O ďalšiu minútu svižným krokom dobiehala rodina, pre zmenu slovenských oneskorencov. Ako keby som seba videl. To už sa pani pri dverách tvárila, že jemné klopkanie nepočuje. Keď si však všimla môj rozhorčený a zároveň nechápavý pohľad, otočila sa a odomkla. Inak by som sa neudržal a výhradu k takémuto správaniu by som pretavil do slovnej podoby.
Viem, je nezdvorilé chodiť neskoro, ibaže prečo by mal človek, ktorý z rôznych príčin mešká, čakať 57 minút na ďalší vstup. Možno sa niektorí z nich zdržal na toaletách, alebo len dostatočne neodhadol svoju kondíciu. Možno by si táto pani mala uvedomiť, že aj vďaka takýmto „oneskorencom“ môže vykonávať prácu, akú vykonáva. O čo lepší pocit by mali takýto návštevníci, ak by im otvárala usmiata (áno, aj napriek meškaniu to ide) pani s tým, nech sa ponáhľajú, aby im z výkladu uniklo čo najmenej. Podotýkam, že výklad prebiehal hneď za sklenenými dverami. Je až tragické, ak človek nadobudne pocit, že takejto pani je vlastne návštevník naobtiaž. Možno keby neprišiel žiadny, svoje čakanie na hrade by časom musela vymeniť za čakáreň na úrade práce. Návštevníci a sprievodcovia sa jednoducho potrebujú! Dúfam však, že len nemala svoj deň...
Pohľad z Matúšovej veže na "bio skládku".
Pri vstupe do najzaujímavejších častí hradu sa naskytne návštevníkovi takýto pohľad. Neudržovaná a spustnutá časť hradu.
Orezané a vyklčované časti drevín sú pohádzané na niekoľkých miestach. Škoda, že nikto nestojí o to, aby takýto odpad nekončil v priestore hradu.
Opravené hradby z Matúšovej veže pôsobia viac než príjemným dojmom...
...no pohľad zdola až taký príjemný nie je.
Vždy som mal pocit, že turisti navštevujú naše hrady za účelom akejsi historickosti. Pocitu, že sa aspoň na okamih ocitnú v minulých storočiach. Trenčiansky hrad Vás aj takýmito rušivými prvkami rýchlo vráti späť do reality.
Neoznačená hrdzavá oceľová tyč zasahujúca do polovice frekventovaného chodníka. Nad takýmto niečim aj rozum zostáva stáť. Nemôžem si pomôcť.
Stačí sa zarozprávať a okrem zaplatenej vstupenky si odnášate aj zranenie.
Zahraniční turisti
Trenčiansky hrad navštevujú ročne tisíce zahraničnych turistov. Nemeckých a rakúskych návštevníkov dopĺňajú Angličania, Francúzi, Holanďania, Japonci... Aj v čase mojej prítomnosti bolo na hrade počuť nemčinu a angličtinu. Ak aj prehliadku absolvujú so sprievodcom, veľa sa o vystavených exponátov nedozvedia. Nemecky hovoriaci takmer nič a po anglicky len niekde. Prečo má Trenčianske múzeum potrebu sa s vystavenými exponátmi nepodeliť aj so zahraničnými návštevníkmi? Prečo sa o našu bohatú históriu nepodeliť aj s inými národmi? Prečo popisy k vystaveným exponátom znesú len slovenčinu? To, že o zahraničných návštevníkov naozaj stojíme (o tom nepochybujem), by malo dokázať aj Trenčianske múzeum, ktoré hrad spravuje.
V Ľudovítovom paláci sú popisy k obrazom doplnené aspoň o anglický názov. Pre nedostatok miesta sa už text v nemčine akosi nezmestil. Pritom po nemecky hovoriaci turisti tvoria väčšinu. Ale sme s nimi vybabrali, všakže?
Chcete vedieť, model akej stavby sa vo vitríne nachádza? Ak nerozumiete slovenčine, máte smolu. Informačná hodnota je pre takéhoto návštevníka rovnaká, ako pre Slováka s takto rozmazaným textom.
Druhá časť Barborinho paláca s nedávno odkrytou rotundou pravdepodobne z čias Veľkej Moravy. Popis k jednotlivým nálezom je naozaj vkusný a nepôsobí rušivo. Má však jednu zásadnú chybu.
Všetko je len v slovenčine.
Trenčianske múzeum asi nevidí dôvod, prečo by mal nejaký Nemec či Japonec vedieť, aké cennosti sú vo vitrínach vystavené. Absentuje nie len angličtina, ale aj nemčina. A pritom sa má múzeum naozaj čím pochváliť, veď posúďte sami...
Obdobný problém je aj v Katovom dome pod hradom. Informačná hodnota pre cudzincov je taktiež nulová.
A pritom je v ňom okrem modelu hradu, množstva zaujímavých obrazov, uniforiem, umiestnený aj pôvodný hodinový stroj z mestskej veže. Ale to sa opäť dozvie len "vyvolený" národ.
Trenčiansky hasiči dňa 4. 5. hasili fingovaný požiar v Matúšovej veži. Možno tie hadice mohli nechať roztočené...
...keďže pri pohľade na elektroinštaláciu v Matúšovej veži sa nestíham čudovať. To, že skrat si tento rozvod pamätá je vidieť aj na obhorenom ochrannom plaste vľavo. A to všetko medzi drevenou vitrínou a dreveným podlažím tretieho poschodia. V Čechách už niekoľko hradov vďaka zlej elektroinštalácií vyhorelo!
Skládka priamo na hrade
Už niekoľko rokov pretrvávajúci stav. Do priestorov (ak sa nemýlim) bývalých hospodárskych budov zvážajú stavebný odpad. Priestor, ktorému by prospel upravený terén s pravidelne kosenou trávou. Na inšpiráciu môžu poslúžiť fotografie zo Škótska a Anglicka. Dokazujú, že starostlivosť a údržba zvyškov kultúrneho dedičstva je na ostrovoch spravovaná podstatne lepšie.
Takto už niekoľko rokov vyzerá priestor medzi delovou baštou a tzv. hladomorňou. Zváža sa sem stavebný odpad, sem tam nejaké drevá či kúsky kovu. To všetko na frekventovanej časti, ktorou prejde každý návštevník.
Zvyšok tvorí zarastajúci porast. Obdobný prípad ako z úvodu. Na tento fakt som minulý rok e-mailom upozorňoval TSK. Efekt rovnaký, ako keď napíšete trenčianskemu primátorovi.
Možno by zodpovedný našli vysvetlenie tohoto stavu, no takto "upravený" priestor považujem za neprijateľný. Ak aj časti kameňov majú byť opäť použité, prečo nie sú uložené na miestach, kde sa bežný návštevník nedostane. Ešte nikde som nevidel, aby takáto skládka stavebného odpadu bola zrealizovaná v areály historického objektu pred očami návštevníkov.
Na inšpiráciu prikladám fotografie zo Škótska na ktorých je vidieť, akú starostlivosť venujú Škóti svojim zrúcanínam. Všetky, ktoré som mal možnosť vidieť, boli vzorne upravené, s udržovanou trávou, bez suchých konárov a stavebného odpadu. To, čo im po bojoch s Angličanmi zostalo, si dôsledne udržujú. Prvé štyri fotografie zachytávajú čiastočnú zrúcaninu Dunnottar neďaleko Aberdeenu a posledné dve sú zvyšky hradu na jazere Loch Ness.
Článok môže navodzovať dojem, že moja návšteva vo mne zanechala len negatívne dojmy. Nie je tomu tak. Hrad rozhodne má čo návštevníkom ponúknuť. Právom patrí medzi najvyhľadávanejšie hrady na Slovensku. No ako Trenčan si neodpustím kritický pohľad, ktorý negatívne pôsobí na celkový dojem. Zvlášť ak ide o pomerne ľahko odstrániteľné nedostatky. Ak chce TSK a aj mesto Trenčín profitovať z cestovného ruchu, malo by to byť vidieť aj v údržbe takých skvostov, akým Trenčiansky hrad bezpochyby je. Akúsi "informačnú starostlivosť" v podobe popisov k jednotlivým vystaveným exponátom považujem za samozrejmosť! Vôbec neobstojí argument nedostatku financií, keďže na mnohé z týchto veci stačí pomerne málo. Netreba ani tisíce, ani milióny eur. Niekde dokonca postačí len "fúrik", lopata, krovinorez, hrable a trávové semeno.
Ak by bol (napr. pri odstraňovaní stavebného materiálu, alebo čistení porastu) problém zohnať ľudí, som ochotný sa počas víkendov takejto "brigády" zúčastniť. Samozrejme bez akejkoľvek finančnej provízie. A keďže nohy a ruky až také ľavé nemám a fyzickou aktivitou by mi z "krásy" neubudlo, dobrovoľne sa hlásim. A možno by sa pridal aj niekto ďalší. E-mail zverejnený mám. Budem čakať.
