reklama

Železnica v Trenčíne (Historické fotografie)

Mesto Trenčín čaká v najbližších rokoch modernizácia železničnej trate. S postupujucou koridorizáciou trate bude cez rieku Váh vybudovaný nový železničný most. Táto, dnes už dvojkoľajová elektrifikovaná trať ŽSR číslo 120, tvorí nosnú časť železničnej siete v úseku Bratislava - Žilina (Košice). Ja sa pokúsim niekoľkými fotografiami priblížiť túto významnú dopravnú tepnu prechádzajúcu úsekom cez mesto Trenčín.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (16)

V 70 - tych rokoch 19. storočia prerástli tlaky v Rakúsko - Uhorsku na prepojenie Budapešti a Bratislavy so Žilinou na Košicko - bohumínsku železnicu. Na tento úsek (Šoproň - Bratislava - Trenčín - Žilina s odbočkou z Trnavy do Břeclavy) získala povolenie spoločnosť Považská železnica. To si v roku 1873 vyžiadalo ukončenie konskej železnice na trati Bratislava - Trnava. Bola nahradená (1.mája 1873) parnou prevádzkou. Dňa 1. februára 1874 bol sprevádzkovaný úsek Rača - Vajnory, kde sa spoločnosť prepojila s traťou Rakúskej spoločnosti štátnej železnice. Pre finančné problémy bolo ďalšie budovanie pozastavené. 
V júni 1876 však spoločnosť dokončila trať Trnava - Nové Mesto nad Váhom (52 km) a 1. mája 1878 trať Nové Mesto nad Váhom - Trenčín (24 km). V tomto období trať končila v Istebníku (dnešné Zlatovce). Na prepojenie severnej trasy zostávalo 79 km. Práce sa opäť pre nedostatok financií zastavili. V decembri 1882 však železnica prešla pod novovytvorenú Rakúsko - uhorskú spoločnosť štátnej železnice. Tá vďaka získanej koncesii na stavbu trate Trenčín - Žilina uviedla trať do prevádzky už 1. novembra 1883. Dokončeným úsekom vytvorila monarchia základnú železničnú sieť na území Slovenska. Za pozornosť stojí aj fakt, že v období 1869 až 1873 bolo na našom území vytvorených 888 km tratí (aj napriek členitosti krajiny). Je zaujímavé porovnať tempo prác v 19. a s modernizáciou (koridorom) v 21. storočí. Priority Viedne a Budapešti v oblasti železníc boli evidentné.

Pôvodná železničná stanica

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Obrázok blogu

Jedna z najstarších fotografií zachytávajúcich novú žst. Trencsén (Trenčín). V knihe Trenčín na starých pohľadniciach je k tejto fotografii priradený rok 1899, no pri ďalšej je v pri pôvodnej (nasledujúce dve fotografie) fotke zapísaný ceruzkou rok 1889. Ak by bol tento rok správny, musela by byť táto fotografia ešte staršia, minimálne s rokom 1888. Usudzujem to podľa menšieho porastu a stromov pred stanicou. Či to tak naozaj je, neviem. (zo zbierky p. Ing. Dušana Lichnera, CSc.)

Obrázok blogu


Fotografia zachytáva osobný vlak prichádzajúci do stanice. (archív Trenčianskeho múzea)

Obrázok blogu

Záber je vytvorený z predošlej fotografie z vysokého rozlíšenia. Podarilo sa mi napočítať 40 až 45 ľudí čakajúcich na príchod vlaku. (archív Trenčianskeho múzea)

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Nárast dopravy si vyžiadal nie len zdvojkoľajenie trate, ale aj symet rickú dostavbu k pôvodnej budove. Pribudlo aj zastrešené nástupisko. Pohľad z roku 1914. (archív ŽSR-MDC)

Obrázok blogu

Záber z opačnej strany. Fotografia vznikla pravdepodobne v roku 1904. (vydal Weisz Nathán, Trencsén)

Obrázok blogu

(Vydavateľ neznámy)

Obrázok blogu

Trenčín, stará stanica. Pohľad zo strechy stanice na osobný vlak s 374.0. Nakladanie balíkov, vzadu posun s nákladnými vozňami. Fotografia pochádza z obdobia 30tych rokov minulého storočia. (Oblastný archív Trenčín – fond p. Tesára)

Obrázok blogu

Drevená prístavba viditeľná na predchádzajúcich fotografiách bola nahradená murovanou. To už sa nápis Trencsén zmenil na Trenčín. Písali sa 20. roky 20. storočia. (archív Trenčianskeho múzea)

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu


Bližší pohľad na pôvodnú budovu železničnej stanice. Zdroj: zeleznica.railnet.sk , zbierka Martina Entnera)

Obrázok blogu

Táto fotografia zachytáva novopostavenú žst. Trencsén Alsóváros (Trenčín predmestie). Stanica sa nachádza na trati číslo 143, Trenčín - Topoľčany. Slávnostne bola otvorená 18. augusta 1901. Pôvodná drevená prístavba bola neskôr rozšírená. Tá však iskrou z parnej lokomotívy zhorela. Spolu s ňou aj zásoba uhlia či motorka. Nahradená bola murovanou, ktorá stojí dodnes. V pozadí sa črtajú obrysy Trenčianskeho hradu. (archív Trenčianskeho múzea)

Obrázok blogu

Iný pohľad na železničnú stanicu Trenčín predmestie. (Zdroj: archív ŽSR-MDC)

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Istebník pri Trenčíne (dnešné Zlatovce) - výpravná budova. Čelný pohľad zo strany koľají. Ľudia v civile a v krojoch. Rok 1918. Práve tu, až do 1. novembra 1883, končila trať č. 120 z Bratislavy. Po tomto dátume už vlaky prechádzali cez novopostavený železničný most a zastavovali na žst. Trencsén. Dnes už pred spomínanou budovou stoja vysoké pagaštany. Budova na obrázku dnes nesie názov Zlatovce. (Zdroj: archív ŽSR-MDC )
Nová železničná stanica

Obrázok blogu

V roku 1944 sa skončila výstavba novej, modernej železničnej stanice. Trať bol posunutá bližšie k rieke Váh. Tým sa dosiahlo vyrovnanie oblúka. Stanica mala tri nástupiská s podchodom. Trenčín bol druhým mestom na Slovensku (po Bratislave), kde bol vybudovaný podchod k jednotlivým nástupiskám. Na fotografiách sú zachytené nástupiská tesne pred dokončením a pred vybudovaním zastrešenia. (archív ŽSR-MDC)

Obrázok blogu

Práce na budovaní koľajiska. (archív ŽSR-MDC)

Obrázok blogu

Železničný sklad s dreveným lešením. Obdobie rokov cca 1943 až 1944. (archív ŽSR-MDC)

Obrázok blogu

Pravdepodobne obhliadka kompetentných pri odovzdaní trate a stanice do užívania. Rok 1944. (archív ŽSR-MDC)

Obrázok blogu

Dokončovacie práce na prekládke trate. V pozadí sú už vidieť zastrešené nástupiská. Koľajisko na pravej strane ukazuje pôvodné trasovanie trate, ktorej v tejto chvíli odbíjali posledné dni, či týždne. Dnes je v týchto miestach Park M. R. Štefánika. (archív ŽSR-MDC)

Obrázok blogu

Pomerne unikátna fotografia zachytávajúca novovybudovanú trať so stanicou. Tá bola vybudovaná na močaristých pozemkoch, ktoré museli spevniť štrkom. Aspoň takto to uvádza kniha Trenčín na starých pohľadniciach. Na fotografii je vidieť malé "námestie" a chodník pre peších cez pôvodnú železničnú trať. Zaujímavý je pre Trenčanov aj pohľad do hornej časti fotografie. (archív ŽSR-MDC)

Železničný most
Na trati prechádzajúcej cez Trenčín sa v roku 1883 vybudoval železničný most. Istý čas sa uvažovalo aj o nevybudovaní mosta, keďže rieka Váh predstavovala prekážku. Alternatíva sa črtala na pravej strane cez Zamarovce. Nakoniec zo zámeru zišlo. To, prečo sa tak nestalo sa mi zatiaľ zistiť nepodarilo. Žačalo sa teda s budovaním mosta. Stavba mosta bola zverená stavebnému podniku Hügel, Sager a spol. Konštrukcia mosta bola oceľová, priehradová, poloparabolická. Celkové rozpätie mosta bolo 4 x 60,20 m. V roku 1907 bola vybudovaná druhá koľaj, čo si vyžadovalo "zdvojenie" mosta. Ten bol rovnakej konštrukcie a dokonca vybudovaný na spoločných oporách a podperách.

Obrázok blogu

Železničný most v Trenčíne. Výstavba mosta trvala 10 mesiacov. Most mal štyri oblúky s rozpätím 60 m. Konštrukciu dodala viedenská firma Milde & comp. Fotografia je z roku 1905. (vydavateľ Gansel, z knihy Trenčín na starých pohľadniciach)

Obrázok blogu

Železničný most cez Váh pri Trenčíne počas stavby železnice Trenčín - Žilina. Rok 1883. (zdroj: www.mdc.sk )

Obrázok blogu

Pohľad na štvorpoľový most jednokoľajovej trate s eliptickými nosníkmi cez Váh z trenčianskej strany. Drevená zasúvacia dráha, pri treťom poli konštrukcia poľa pre druhú koľaj v stavbe. Údajne ide o rok 1901. (archív ŽSR-MDC)

Obrázok blogu

Fotografia zhotovená v 1. 1/2 20. storočia. Presný dátum vzniku sa mi zistiť nepodarilo. V roku 1907 bola trať v úseku Melčice - Trenčín zdvojená, čo si vyžiadalo výstavbu druhého mosta. Ten bol vybudovaný na severnej strane od pôvodného (viditeľný na obrázku). Čiastočné spevnenie a zmodernizovanie sa dosiahlo aj pri pôvodnom moste. (zo zbierky p. Ing. Dušana Lichnera, CSc.)

Obrázok blogu

Železničné mosty pred ll. svetovou vojnou. (Zdroj: zeleznica.railnet.sk, zbierka Martina Entnera)

Poškodenie mostov koncom 2. svetovej vojny

Koncom 2. svetovej vojny boli poškodené opory i čiastočne posledný pilier obidvoch mostov. Výbuch leteckých bômb spôsobil, že oceľové konštrukcie sa vo všetkých poliach zrútili do riečiska. Okrem toho sa vysunuli z osy mosta a naklonili sa naprieč. Práce na rekonštrukcii začali koncom mája 1945. Stavebné práce boli zadané firme Tatra, rozobratie a oprava oceľových konštrukcii mostárni Vítkovických železiarní. Najskôr bol provizórne opravený a do zjazdného stavu uvedený most v ľavej koľaji. Konštrukcia mosta bola zdvihnutá hydraulickými zdvihákmi. Porušené časti oceľovej konštrukcie boli zosilnené drevenými trámcami. Potom boli vymurované opory a zničená časť prvého poľa nahradená oceľovým provizóriom. Zaťažkávacia skúška sa uskutočnila 14.8.1945.

Stará, slabšia konštrukcia pravého mosta sa nehodila k oprave. Rozhodnuté bolo, že konštrukcia bude zdvihnutá, rozrezaná a odstránená a do koľaje sa vloží nová konštrukcia. Novú konštrukciu postavila mostáreň Vítkovice v 1946 a dodnes sa nachádza v koľaji č.1. [1]

Obrázok blogu

Takto vyzerali mosty tesne po druhej svetovej vojne. Pôvodný most (vpravo) už nevyhovoval a tak bol jeho osud spečatený. Nahradil ho modernejší. Dodnes po ňom prechádzajú vlaky smerujúce z Bratislavy do Žiliny. (archív ŽSR - MDC)

Obrázok blogu


Obhliadka po poškodených mostoch. Ing. Jiří Kubáček, CSc. a kol.: Dejiny železníc na území Slovenska, Zdroj: http://www.zeleznicne.info/

Obrázok blogu

Obraz toho, čo zanechala ustupujúca nemecká armáda. Zničený eliptycký železničný most cez rieku Váh. Pohľad v osi koľaje do zničenej konštrukcie. Rok 1945. (archív ŽSR - MDC)

Obrázok blogu

Fotografia zachytáva robotníkov pri (pravdepodobne) oprave mosta. Či išlo o nutnú opravu po vojne sa mi zistiť nepodarilo. (archív ŽSR - MDC)

Obrázok blogu

V pozadí je vidieť pravdepodobne dočasný cestný most, ktorý slúžil od roku 1946 až do roku 1956. Takže fotografia bola pravdepodobne zhotovená v povojnovom období. (archív ŽSR - MDC)

Obrázok blogu

Výstavba nového mosta po vojne. Most na pravej strane slúžil od roku 1907 do roku 1982/1983, kedy bol tiež nahradený novým. (archív ŽSR - MDC)

Obrázok blogu

Nový most v km 122,914

Staršia konštrukcia v ľavej koľaji už v 60-tych rokoch nevyhovovala únosnosťou, priestorovo ani technickým stavom, pre ktorý sa musela obmedziť rýchlosť dopravy na moste. Preto sa v 1966 začala projektová príprava komplexnej rekonštrukcie mosta v koľaji č.2. Tvar novej konštrukcie sa musel prispôsobiť konštrukcii v prvej koľaji a vyhovieť budúcej elektrifikácii trate Bratislava - Púchov. Prípravné práce na rekonštrukcii začali v 1982. Hrubé práce sa uskutočnili počas platnosti GVD 1983/84 a vyžadovali dlhodobú výluku druhej traťovej koľaje. Nová konštrukcia je riešená ako sústava jednoduchých nosníkov s rozpätiami 4 x 61,62 m s priehradovými hlavnými nosníkmi kosouhlej sústavy s podružnými zvislicami. Na vonkajšej strane hlavných nosníkov je z ľavej strany umiestnená lávka pre peších šírky 2,0 m.

Hmotnosť 4 konštrukcii je po 320 t. Osobitosťou mosta je, že naň priamo v mostárni upevnili mostovku. Ďalšou osobitosťou sú hlavné nosníky, spájané vysokopevnostnými skrutkami. Na doskovej dolnej mostovke sú priamo upevnené koľajnice. Mostnú konštrukciu naprojektovali a vyrobili v mostárni VSŽ Košice v 1981 až 1983. Vyšším dodávateľom rekonštrukcie bol Mostný obvod Bratislava. Na výmene sa zúčastnili aj pracovníci Železničného vojska, Hutných montáží Ostrava, Vítkovických železiarní K.Gottwalda, Spojstavu Bernolákovo a iných. Hodnota nového mosta bola asi 40 mil. Kčs. Most bol uvedený do prevádzky 25.5.1984. [2]

Obrázok blogu

Fotografia zachytáva odstraňovanie dosluhujúceho mosta. Most pamätajúci si Rakúsko - Uhorsko bol v 80-tych rokoch nahradený modernejším, ktorý už musel vyhovovať postupujúcej elektrifikácii trate. (archív ŽSR - MDC)

Obrázok blogu

Keď staré končí a nastupuje nové. (3x archív ŽSR - MDC)

Obrázok blogu


Obrázok blogu


Obrázok blogu

Moderná dvojposchodová súprava ZSSK Slovensko 671.002+071.002+971.002 na osobnom vlaku Os 3329 z Nového Mesta nad Váhom do Žiliny. Zdroj: www.shark-vlaky.cekuj.net

Obrázok blogu

Fotografia zachytávajúca dnešný stav s pomaly dosluhujúcou vlajkovou loďou (Gorila, 350 003-0) Železničnej spoločnosti Slovensko a. s. Mosty, po ktorých o pár rokov už vlaky premávať nebudú. (autor neznámy)

Použitá literatúra:

Ján Hanušin, Trenčín na starých pohľadniciach, Dajama, 2. vydanie, 2005

[1], [2] Autorom odsekov je Miroslav Kožuch, text prebraný z www.vlaky.net

História železníc Horné Považie, vydané k 150 výročiu železníc na Slovensku, ŽSR, 1998

Moje poďakovanie ešte patrí pánovi Ing. Jiřimu Kubáčekovi, CSc. zo ŽSR (MDC)

Richard Ščepko

Richard Ščepko

Bloger 
  • Počet článkov:  40
  •  | 
  • Páči sa:  1x

V roku 2010 ako spoluorganizátor zrealizoval 1. verejnú diskusiu na tému trenčianske nábrežie. Súčasťou ktorej bol bývalý primátor, architekti, ekológ s moderátorom Š. Hríbom. Cieľom diskusie bolo dostať tému nábrežia pred verejnosť a poukázať na pochybné zámery vtedajšieho vedenia mesta. Je organizátorom projektu Mestských zásahov Trenčín 2013. http://www.mestskezasahy-tn.sk Zoznam autorových rubrík:  TrenčínCestovanieNezaradené

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu