Buchara nás privítala zavčasu ráno davmi ľudí. Všetci sa tlačili k východu, kde to ale brzdila policajná kontrola. Uzbecké stanice zrejme ešte aj dnes fungujú na princípoch bývaleho Sovietskeho zväzu a jeho kontroly pohybu obyvateľov. Pri vstupe, alebo odchode zo stanice sa okrem platného cestovného lístku musí predložiť aj pas, alebo iný doklad. Nechýbjú ani detektory a kontrola batožiny. Pred stanicou nás už čakal odvoz do miesta nášho ubytovania. Bolo to potrebné, lebo stanica okrem kontrol ako na letisku je od mesta aj vzdialená ako letisko.
Buchara patri k najstarším mestám v strednej Ázii. Jej história siaha až do 5 storočia pred našim letopočtom, ale ako oáza v púšti tu bola už dávno pred tým. Pre mesto je charakteristické historické centrum, ktoré patri do svetového dedičstva UNESCO. A máte tu skutočne čo obdivovať. V uličkách starého mesta nie je problém zabudnúť sa, obdivujúc krasu mešít, bazárov a len tak. Nakoniec, keď vás premôže únava sadnete si do reštaurácie, alebo kaviarničky. Tu pri dobrom jedle, pive, víne a družnom rozhovore s domácimi zotrváte až do neskorej noci.
Neďaleko historického centra čakajú na návštevníkov parné kúpele, do ktorých bohužiaľ mohli ísť len naše spolucestujúce. Vyšli z ních ako znovu zrodene a ich chvála nemala konca. Vraj to bolo osviežujúce aj napriek prevládajúcim horúčavam, ktoré sa v kupeľoch nezmiernili, ba by som povedal naopak, stúpli. Netreba vynechať ani návštevu predstavenia miestneho folklóru, ktorý je spojený s miestnymi špecialitami a predvádzaním uzbeckej módy.
Ráno, keď sme sa zobudili nás čakalo prekvapenie. Vo dvore domu, kde sme boli ubytovaní parkovali tri motorky s českou značkou a ich majitelia spali dolu v obývačke. Tak sme mali pri raňajkách spoločnosť. Navzájom sme si predávali zážitky a skúsenosti z ciest. Chalani boli na cestách už druhý mesiac. Z Čiech cez Turecko, Irán a Uzbekistan smerovali do Mongolska. Na to čo prešli boli v pohode a plní odhodlania do ďalších dobrodružstiev. Presne ako my. Len na rozdiel od nich sa naša cesta nenávratne blížila ku koncu. :-(
