Dominantou mesta je námestie Registan, ktoré je obkolesené dvomi medrasami a jednou mešitou. Tu sa odohráva život v meste a nie len v minulosti, ale aj v súčasnosti. Keď sme sa večer vracali okolo námestia, tak tu prebiehala generálka na hudobno-svetelné predstavenie o histórii Uzbekistanu. Za zvukov uzbeckej hudby sa steny mešity stali plátnom pre veľkolepú svetelnú šou. Vo mne sa ozvalo rockové srdce a spomienka na skupinu Pink Floyd. Kulisy námestia ako by boli stvorené pre ich The Wall. Tá predstava bola veľmi živá.
Mesto rozkvitlo do svojej krásy hlavne za vlády Timura. Vydával sa za potomka Džingischána a bol rozhodnutý jeho ríšu opäť vzkriesiť. Dobil mnohé územia a ríša za jeho vlády siahala od Indie až po Turecko. Jeho smrť znamenala rozpad tejto ríše. Timur aj napriek svojej krutosti je v Uzbekistane veľmi obľúbený. Predstavuje ich históriu, súdržnosť a veľkosť. Nikdy viac nebol Uzbekistan taký veľký, ako za jeho vlády. Čierna rakva s jeho pozostatkami je dodnes uložená v Gur-Emir. Tu ju ročne navštívi množstvo Uzbekov.
Priamo v centre mesta je ďalšia z monumentálnych stavieb mešita Bibi Khanum. Viaže sa k nej legenda, ktorá hovorí o láske stavitela mešity k Timurovej žene kráľovnej Saraj. Chcela na počesť Timúrovho víťažného návratu z vojen postaviť pre neho mešitu. No staviteľ si dal podmienku, že mu musí dovoliť poboskať ju na líce. Saraj dlho odolávala, no ako sa blížil príchod Timura nakoniec zvolila. Keď sa to Timur dozvedel daj ju zabiť. No jeho láska k nej, bola taká veľká, že jej oproti tejto mešite dal postaviť mauzóleum.
Na neďalekom vŕšku je vidieť kupolky, ktoré na prvý pohlaď nezaujmú. Keď však vojdete dnu a prejdete vstupnou bránou zostanete stáť ako primrazený. Vošli ste do Shah-i-Zinda, hrobiek kráľov. Stoja tu jedna vedľa druhej a vám sa zatajuje dych z údivu nad ich výzdobou. A keď vyhliadnete von, tak už len očakávate kedy sa na oblohe zjaví lietajúci koberec.
Legendou je opradený je aj prorok Daniel. Po jeho smrti bolo jeho telo prenesené do Konštantínopolu a časti tela boli roznesene do všetkých kútov vtedy známeho sveta. Jedna z jeho rúk sa dostala až do Samarkandu. Tu sa každý rok zväčšovala, až narástla do dĺžky 18 m. Keď Uzbekistan obsadili Rusi, rozhodli sa zabrániť v jej ďalšom raste a začiatkom 20. storočia ju zamurovali. V takom stave je dodnes.
O prítomnosti významných vedcov v tomto meste hovorí aj Ulug-bagovo observatórium, jedno z najvýznamnejších vtedajšieho sveta. Jeho pozorovania hviezd pomáhali karavánam v lepšej orientácii na cestách.
Mesto nie je len história, ale aj súčasnosť a okrem pamiatok sa oplatí navštíviť aj miestne reštaurácie a pochutnať si na dobrom baranom, alebo hovädzom šašlíku. V jednej z reštaurácií nás pohostil vodkou major miestnej polície. Na otázku prečo nemá pištoľ nám odpovedal, že tu v Uzbekistane ju nepotrebujú, lebo je tu bezpečne. A musím mu dať za pravdu.
