Cestu sme začali v Barmskom meste Mandalay, kam sme doleteli lietadlom dnes neslávne známej spoločnosti AirAzia. Už náš let bol možno predzvesťou nadchádzajúcej katastrofy lietadla tejto spoločnosti. Meškali sme vyše hodiny kvôli tomu, že lietadlu sa uvoľnil motor a skoro odpadol. Nakoniec sme ale šťastne doleteli do nášho cieľa. Snáď aj preto, že viac ako polovicu cestujúcich tvorili budhistickí mnísi, ktorí by v prípade potreby levitovali. Z Mandalay sme pokračovali do asi najfotogenickejšieho miesta Barmy, mesta Bagan. Na malom priestore je tu sústredených viac ako dvetisíc pagod, ktoré vytvárajú nádhernú scenériu. Ďalším naším cieľom bolo jazero Inle. To tvorí samostatný svet s obyvateľmi ktorí netradične veslujú nohou. Priamo na jazere ich žije okolo 70.000. Od jazera sme pokračovali smerom na juh so zastávkou v Kyaikto, nad ktorým sa týči Zlatá skala. Jedno z najposvätnejších miest budhistov a preto aj hojne navštevované. Ďalej naša cesta smerovala už len do Rangoonu, bývalého hlavného mesta Barmy. Cestou sme urobili ešte jednu zastávku v meste Bago, v ktorom je možné vidieť množstvo Budhových sôch.
Barma aj v súčasnej dobe pôsobí ako nedotknutá krajina a počas cesty sme sa stretávali len s usmiatymi a vždy dobre naladenými ľuďmi.
Z Barmy sme sa presunuli späť do Bangkoku, tentoraz bez akýchkoľvek problémov. Leteli sme opäť spoločnosťou AirAzia, nakoľko jej letenky sú najlacnejšie a nebol problém nájsť vyhovujúci let len dva dni pred odletom. Odtiaľto naša cesta smerovala na sever Thajska, do mesta Chian Rai. Nachádza sa neďaleko hraníc s Barmou a Laosom. Hranice týchto troch krajín sa tu stretávajú v Zlatom trojuholníku na rieke Mekong, ktorý je známy aj svojou produkciou ópia. Jeho históriu si môžete pozrieť v unikátnom Múzeu ópia. Okrem neho je v okolí mesta čo obdivovať. Čí sú to budhistické pagody, alebo dediny horských kmeňov. Z Chiang Rai sme sa loďou preplavili do mesta Thaton a odtiaľ autobusom do Chiang Mai centra severného Thajska. Po ňom ďalším naším cieľom bolo mesto Sukhothai so svojím historickým parkom. Sukhotai je pre Thajsko to čo pre Kambodžu Angkor, alebo pre Egypt Giza. Človek sa tu môže kochať hodiny pohľadom na množstvo pagod, svätýň a Budhových sôch. Tu sme ukončili aj našu historicko poznávaciu časť cesty a cez Bangkok sme sa presunuli do mesta Krabi a na ostrov Koh Lanta. Na miestnych plážach sme si užívali chvíle ničnerobenia a oddychu. Záver našej cesty bol Bangkok. Ten bol hlavne o Štedrom Večeri a jeho oslavách v uliciach mesta.
Na cestách sme boli niečo vyše mesiaca a za ten čas sme nemali jediný problém. Ľudia sú tu dobrosrdeční a priateľskí. Vždy sa snažia pomôcť, keď to je to treba. Čo sa týka dopravy, tak na väčšie vzdialenosti sme sa presúvali lietadlami, na menšie sme použili miestnu dopravu, hlavne autobusy. Letecká doprava vo vnútrozemí je približne rovnako drahá ako autobusová, tak sme ju využívali aby sme ušetrili čas. V mestách to boli známe tuktuky, alebo taxíky. Ubytovanie, v Thajsku, sme si dopredu nezaisťovali a mnoho krát sme nevedeli kde budeme nasledujúcu noc spať. Využívali sme služby internetových sprostredkovateľov ubytovania (najmä booking.com) a nikdy sa nám nestalo, že by sme nemali pripravenú izbu podľa našich požiadaviek. Tieto dve krajiny na mne zanechali veľmi dobrý dojem a vrelo odporúčam ich navštíviť. Viac o nich nájdete v ďalších mojich blogoch.
