Priamo na územie mníšskeho štátu sa dá dostať len komplikovane so špeciálnymi vízami, ktorých vybavenie trvá aj štyri mesiace. Ženy a deti tam vôbec nemajú prístup už viac ako tisíc rokov. Od gréckeho územia je republika oddelená hranicou s drôteným plotom a múrom, aký si mnohí pamätáme ešte z čias socializmu. Cez hranicu sa ale nedá prejsť. Prístup do kláštorov je možný len loďou.
Pozrieť si jednotlivé kláštory sa dá tak len z mora. Z malého prístavu v mestečku Ouranoupoli dvakrát za deň vypláva loď z ktorej sa môžeme kochať pohľadom aspoň na časť tejto zaujímavej krajiny.
Jednotlivé kláštory sú rozložené pri pobreží z oboch strán poloostrova. My sme sa plavili len po západnej strane.
Poloostrov je na svojom južnom výbežku ukončený 2.033 m.n.m vysokou Svätou horou, ktorá je pútnickým miestom nielen tu žijúcich mníchov ale aj turistov, ktorým sa do mníšskej republiky podarí dostať.
Duchovní a mnísi žijúci na polostrove si nechránia svoje súkromie len púšťaním vybratých turistov, ale aj cestou do jednotlivých kláštorov. Lode ktoré tam premávajú ich dokonale chránia pred zrakmi turistov na okolo plávajúcich lodiach.
