Cestu sme začali plánovať vopred a ako vždy to začína, vytipovaním kempov. Tu som zažil prekvapenie. V destinácii, kam sme chceli ísť (Istanbul a okolie) som našiel len dva. Jeden bol pred Istanbulom pri Marmanskom mori a druhý za Istanbulom pri Čiernom Mori. Tak rozhodnutie padlo na ten prvý. Keby nevyhovel, tak bude ešte kam isť.
Cesta, ktorá viedla cez Maďarsko, Srbsko, Bulharsko až do Turecka, trvala dva dni, ale výhodou cestovania s karavanom je možnosť kedykoľvek zastaviť a prespať. Využili sme ju neďaleko bulharského Plodivu.
Cesty boli dobré a veľkú časť z nich tvorili diaľnice. Paradoxne najhoršia cesta z celej trasy bola medzi Šahami a Zvolenom. Prechody hraníc boli rôzne. Dlhšie sme stáli na bulharsko - tureckej hranici, kde zavádzali nový informačný systém a nejakým nedopatrením sa im stalo, že nevedel rozpoznať naše slovenské pasy. Ale v prijateľnom čase sa to vyriešilo. Pred nami stojaci Rakúšania mali také iste problémy. Cestou späť sme uviazli na viacerých hraniciach. Prvými boli turecko - bulharské hranice, ale tento raz to bola bulharská strana. Bulharský colnici sa rozhodli vyložiť všetky cez nich prechádzajúce autá. Zamerali sa aj na náš karavan, ale keď uvideli čo všetko sa tam nachádza a predstava že by im možno na to nestačilo ani blízke parkovisko, ich odradila od tohto zámeru. Ďalšou problémovou hranicou bola srbsko - maďarská hranica, kde vznikla asi štvorhodinová kolóna. Bolo to spôsobené časom nášho návratu, nedeľou. Mnohí šoféri z Balkánu boli značne nervózny a okrem slovných útokov tu nechýbali ani fyzické „kontakty".
Po dvoch dňoch kočovania po Európe sme dorazili do cieľa našej cesty, k tureckému mestu Silivri. Kemp sa nám podarilo nájsť až za pomoci ľudí v ňom ubytovaných. Zbadali náš karavan a pochopili kam asi mame namierene :-).Nachádzal sa na brehu Marmanskeho mora.
Najväčším prekvapením okrem ceny ubytovania (cca 10 EUR za dve osoby, karavan a auto na noc), bolo celoplošné pokrytie kempu WiFi signálom zdarma (to nie je bežné ani v Taliansku). Vybavenie kempu je na úrovni tých lepších u nás. Okrem klasických tureckých záchodov tu boli aj „naše" na sedenie a tepla voda, ktorá tiekla po cely deň. Problém bol len s pitnou vodou. To ale bol všeobecný problém. Dala sa kúpiť za veľmi prijateľnú cenu v supermarketoch, alebo v samotnom kempe. Nechýbal tu obchod a reštaurácia s ponukou základných potravin a dokonca aj s pivom. Každý deň tam prišlo zeleninárske auto s bohatou ponukou domáceho ovocia a zeleniny. A čerstvé ryby, ktoré ponúkali miestny rybári sme si grilovali 3x do týždňa.
Do centra Istanbulu, čo bol cieľ našich niekoľkých výprav to bolo 60 km. Nezdá sa to ďaleko ale časovo to bolo pre zápchy na vstupe do mesta viac ako dve hodiny. Preto je najlepšie nechať auto na predmestí a do centra sa odviesť hromadnou dopravou. Je to určíte najrýchlejšie, najpohodlnejšie a hlavne systém Metrobus nemal chybu.
Okrem obvyklého zaháľania pri mori sme precestovali celé okolie, zažili miestny trh, pozreli sa do okolitých miest, dokonca aj k Čiernemu moru, kde sme boli pozrieť ten druhý kemp. Ešte že sme ostali v tom prvom, lebo bol prázdny a pôsobil smutným dojmom. Snáď bude fungovať aj naďalej, lebo turecká vláda nie je moc naklonená kempovaniu, ako nám povedal jeho majiteľ. Podľa premiéra vraj to tam len hýri, ľudia sa oddávajú nerestiam a pijú alkohol.
Turecko je veľmi pekná a zaujmavá krajina, aj keď sme z nej videli len malilinký kúsok, stoji za to pozrieť sa tam. Tu je ešte niekoľko fotiek:
Tak sme si nažívali
Pláž v kempe
Predavač zmrzliny a šašo v jednej osobe (Istanbul)
Palác Topkapi
Modrá mešita
Hagia Sofia
Most cez Bospor
Silivri
Čierne more
