Jazero vzniklo ešte v dobe ľadovej rozpustením Bohinjského ľadovca. Okrem fotogenického ostrova je tu čo obdivovať. Najmä hrad, ktorý sa týči nad jazerom. A kolorit dodávajú mestu aj okolité hory, ktoré sa nad ním týčia. Človeku stačí len si sadnúť na nábreží jazera a obdivovať tú krásu. Pokiaľ sa chcete vydať na ostrov, tak si buď prenajmite čln, alebo sa tam pohodlne necháte odviesť miestnymi prievozníkmi. Musím povedať, že ten pán čo nás tam viezol sa celkom namakal. Okolo jazera sa dá urobiť aj nenáročna prechádzka. Obídete ho za cca dve hodiny. Jazero a hlavne ostrov vidíte z rôznych uhlov. Najkrajšie sú večer, keď je všetko vysvietené.
Okolie je tiež zaujímavé a je kam sa ísť pozrieť. Neďaleko sa nachádza tiesňava Vintgar. Pripomína náš Slovenský Raj, alebo Jánošíkove diery v Terchovej. Len voda je tu iná, taká nádherná azúrovo modrá, tak ako na celom Balkáne. Sústavou mostíkov sa prechádzate nad horskou riečkou a obdivujete jej niekoľko tisíc rokov pôsobiacu činnosť.
Ľadovcové, ako som už spomenúl na začiatku, je aj Bohinjsko jazero a neďaleký vodopád Savice. Voda sa z neho valí z výšky 78 metrov. Akurát, keď sme tam boli, tak jej nebolo nejak veľa. Ale stálo za to tam ísť. Naskytli sa nám pekne výhľady na okolitú krajinu. Samotný región bol dôležitý cez prvú svetovú vojnu. Hrebeňom šla hranica medzi Talianskom a Rakúsko-Uhorskom. Do hôr viedla vtedy železnica, ktorá bola zo začiatku ťahaná koňmi. Pre nedostatok koní bola v roku 1917 elektrifikovaná a pod vodopádom bolo postavená elektráreň.
Za návštevu určite stojí aj mestečko Radovljica. Okrem malebného starobylého námestia sa oplatí ísť do miestnych kaviarni. Tak ako má svoj tradičný recept každá krajina, tak svoju cukrársku perlu majú aj Slovinci. Je to krémový koláč podobný nášmu krémešu. Jeho autorom je Ištvan Lukačevič a po prvýkrát ho „upiekol“ v hoteli Park v Blede. Je to skrátka súlad chutí a pocitov. Po jeho zjedení sa vám chce si dať si ďalší a ďalší.
Keď sa už vydáte do Slovinska, tak netreba vynechať ani hlavné mesto Ljublianu. V starom meste je veľa nádherných renesančných, barokových a secesných domov. Ale najkrajšie sú asi mosty nad riekou Ľubľanica.
Slovinsko nestojí len za zástavku na ceste do Chorvátska, je potrebné sa tam staviť na viac dní a vychutnať si túto skutočne nádhernú krajinu.
