Kúsok od Martina, na upätí Veľkej Fatry, nad obcou Sklabinsky podzámok sa nachádza jeden z najväčších hradov Turca. Hrad Sklabiňa. Jeho základy boli vybudované už v 13. storočí a na nich sa hrad postupne rozrastal. V rokoch svojej najväčšej slávy bol sídlom Turčianskej župy a konali sa tu jej zasadnutia. V 17. storočí sa začal postupne vysídľovať a jeho obyvatelia sa koncentrovali do jeho podhradia. V 18. storočí začal hrad pustnúť, ale aj napriek tomu bola jeho časť obývaná až do 20. storočia, kedy ho využívala rodina Revaiovcov. Totálny koniec hradu nastal v roku 1944, keď nimi obývaný severný renesančný palác vypálili fašisti. V súčasnosti zrúcaninu spravuje občianske združenie, ktoré sa snaží o jeho záchranu a zachovanie aspoň toho čo z hradu ostalo. Za čo im treba poďakovať.
S hradom je spojených viacero povesti a legiend. Jedna z nich hovorí o rytierovi, ktorý nemá tvár. Poneviera sa tu doteraz a je ho možne stretnúť. Rozprávali o tom viacerí návštevníci, ktorí tu počas búrky zažili desivé okamžiky. Počuli rinčanie reťazí, tajomné hlasy a samozrejme videli aj samotného rytiera v temnom plášti.
Ďalšia z legiend hovorí o obrovskom hadovi, ktorý prebýva v nepreskúmanom podzemí hradu. Vraj mu veľmi chuti víno a keď ho premôže chtíč tak si vypije zo svojich nevyčerpateľných zásob, ktoré má pod hradom. Potom vylezie na povrch a vyvádza ako každý iný alkoholom opojený.
Aj keď tu možno ani jedného nestretnete, tak sa sem oplatí prísť. Už len pre nádherné výhľady na okolitú krajinu. Veľkú aj Malú Fatru a celý Turiec.
