Oba tunely sú prístupne buď zo Slavošoviec, alebo Magnezitoviec. Dlhší Slavošovský tunel meria skoro dva a pol kilometra. Prejsť ním trvá zhruba 45 minút. Keď ste dostatočne hlboko v tuneli, tak sem tam vypnite baterku a vychutnajte si úplnú tmu a ticho. Kratší Koprášsky tunel je dlhý zhruba 250 metrov. Smerom na Magnezitovce tunel vyúsťuje priamo na viadukt, ktorý tiež nie je dostavaný.
Tunely sa začali budovať v roku 1941, keď časť územia Slovenska pripadla Maďarsku a prišli sme o niektoré železničné prepojenia. O vybudovanie mali záujem aj Slavošovské papierne, ktoré tak prišli o možnosť dovozu surovín a vývozu výrobkov. Po skončení vojny sa zabraté územia vrátili späť Slovensku a ďalšia výstavba železničnej trate stratila význam.
V dnešnej dobe oba tunely sú len turistickou atrakciu a v Slavošovskom tuneli sa každoročne konajú hudobné koncerty.
Pokiaľ pôjdete k tunelom od Štítnika a Jelšavy, tak neprehliadnite ďalšie turisticky zaujímavé miesta. Je to hlavne samotný Štítnik. Najvýznamnejšou dominantou obce je gotický Evanjelický kostol. Kostol pochádza z 13. storočia a so svojou freskovou výzdobou predstavuje najhodnotnejšiu pamiatku svojho druhu nielen v regióne Gemer ale aj na celom Slovensku. Patrí k najvzácnejším ukážkam stredovekého sakrálneho umenia u nás. Fresky zaberajú plochu 180 - 200 štvorcových metrov a mnohé na odkrytie ešte len čakajú.
Na blízkom námestí sa nachádza Barokový rímskokatolícky kostol postavený v roku 1753 a množstvo meštianskych domov. Len musím skonštatovať že ich stav, ale aj stav evanjelického kostola nie je najlepší a tieto významné pamiatky by si určite zaslúžili viac pozornosti od kompetentných.
Za zástavku stojí aj magnezitový závod v Jelšave. Samozrejme dnu sa nedostanete, ale stačí si ho prehliadnuť zvonku, aby ste získali pocit, že ste sa ocitli v nejakom post katastrofickom sci-fi filme. Okolitá pustá, šediva a pochmúrna krajina len dotvára celkový obraz apokalypsy.
