Centrom je námestie imáma Chomejního, ale skôr známe pod starým názvom Naghš-é Džahán. Bolo postavené v roku 1612 a svojimi rozmermi 500 metrov x 160 metrov je skutočne obrovským verejným priestranstvom. Jedným z najväčších na svete, ktoré sa často v minulosti využívalo aj ako ihrisko pre tradičný iránsky šport - polo. Námestiu dominujú dve mešity. Imámova mešita, ktorá je považovaná za jednu z najkrajších mešít na svete, a Šejk Lotfolláh mešita. Ďalšou z dominánt námestia je Alí Kapú palác . Bol postavený v 17. storočí, ako monumentálna brána ku kráľovským palácom, ktoré ležia za ním v rozľahlých parkoch. V súčasnosti je námestie hojne využívané hlavne na pikniky. V tom sú Iránci skutočnými priebojníkmi a to nielen v Isfaháne, ale po celom Iráne. Využívajú na to každú voľnú chvíľku a každé voľne miestečko ktoré si nájdu. Preto nie je problém ich stretnúť na tomto námestí aj neskoro večer ako varia čaj, grilujú a zanietene diskutujú. Do svojich diskusií zatiahli aj nás a zahrnuli nás množstvom otázok o živote u nás a vôbec. Tiež sme sa dozvedeli mnoho vecí z ich života a kultúry.
Celé námestie lemujú pasáže s množstvom obchodíkov. V týchto sa okrem umeleckých diel, ponuky korení od výmyslu sveta, predávajú aj také praktické predmety ako lopata. Mnoho z obchodov je zároveň aj výrobnou dielňou, takže sa pasážami šíri klepkanie, brúsenie alebo vŕtanie a vy máte istotu že vystavené diela sú naozaj originálmi. Ak mate dosť trpezlivosti, tak si počkáte kým vám ho priamo pred vašimi očami nevyrobia.
V priľahlých parkoch sa nachádzajú ďalšie skvosty mesta, ako sú Hašt Behešt palác a Čehel Sotún palác. Obidva paláce sú obklopené bazénmi, fontánkami a zeleňou, ktoré dokresľujú nádhernú atmosféru tohto mesta. Zeleň je vôbec dominantná a stromy, alebo kríky sú na každom voľnom priestranstve. Zvyčajne sú doplnené nejakou vodnou plochou na zmiernenie horúčav a osvieženie vzduchu. V parkoch sa tiež stávate svedkami množstva šachových zápolení na stoloch, ktoré sú ich súčasťou. Koniec koncov tato kráľovská hra pochádza z týchto končín.
Obľúbeným cieľom miestnych obyvateľov sú mosty nad riekou Zayandeh, kde to vyslovene vrie a žije. Pod jedným z nich sme narazili na skupinku ľudí, ktorí sa bavili spievaním iránskych ľudových piesni. Spievali ich mladí spoločne so starými a pridávali sa aj ženy. Pesničky boli krásne a nálada bola výborná. Keď nás zbadali, tak sme sa opäť stali stredobodom pozornosti a speváci sa pred nami predvádzali. Takýchto skupiniek bolo viac a okolo rieky sa niesol spev a očarujúca atmosféra.
Za povšimnutie a samozrejme aj za návštevu stojí aj miestna arménska štvrť. Jej srdcom je Katedrála Vank. V priľahlom múzeu sa dozviete o histórii Arménov, nie len v Iráne. Arméni v Isfaháne tvoria početnú miestnu komunitu (odhadom cca 200.000) a pokračujú vo svojom kresťanskom duchu. Tiež môžu vyrábať obľúbený arménskym koňak, len ho nesmú predávať moslimom a vychutnávať si ho môžu tak nanajvýš doma.
