Tak sa nám predsa podarilo vypoklonkovať súdruha Fica s jeho komunistickou oligarchistickou bandou z vlády a odsunúť ich na druhú koľaj. Vypoklonkovaný vlastne už bol pred dvoma rokmi, „ale“ za dosť nie dobrých okolnosti. Teda nie dobrých pre našu spoločnosť a hlavne dvoch nevinných mladých ľudí. „Ale“ birmovaný súdruh komunista si to neuvedomil a stále mal pocit, že nás musí ovplyvňovať a stavať nás do pozoru, ako to robili súdruhovia za socializmu. A cez súdruha Blahu brýzgať na nás všetkých čo neveríme v Lenina a Chegevaru. Teraz dostal jasný odkaz, že ma radšej sedieť na pive s borovičkou a nie sa miešať do politiky. Nechcem byť hnusný „ale“ nech sa radšej upije k smrti, ako by nás mal strašiť svojimi komunistickými myšlienkami. „Ale“ mám obavu, že nás bude strašiť ešte hodne dlho. Komunisticky duch žije a je tu stále s nami. Skrátka komunizmus je nezmar. A proletári všetkých krajín sa spájajú. Nie spolu, ako Marx sa spojil s Engelsom. „Ale“ bohužiaľ sa spájajú s tými čo sa radi hrajú na fašistov. Pričom „ale“ obom ide len o to aby mali plné vrecka a žalúdky. Hlavne tie vrecká. Z ľudí sa „ale“ snažia urobiť fackajúcich panákov, ktorí im zožerú všetko. Našťastie to „ale“ ľudia včera nezožrali.
„Ale“ aj tak. Ja včerajšie voľby vnímam ako ten vtip so svorkou, ktorá sa zabije vo vašom novom Ferrari. Je to taký zmiešaný pocit. A to „ale“ tu stále ostáva. „Ale“ verím, že Igor bude dobrý premiér a postaví všetkých Fico oligarchov do pozoru. Teda hlavne nech ich pošle do basy, kde budú bručať až budú čierni. Zaslúžia si to.
A stále je tu ešte jedno „ale“. Mohli byť vo vláde aj Spolu Progresivnici a KDH. „Ale“ to je už iné „ale“. Snáď na budúce to už dotiahneme do dokonalosti. I keď to „ale“ aj teraz nie je najhoršie.
„Že by?“ Hádam nie.
