
Preto je zrejmé, že urputnou snahou o čistotu v príbytku, kde sa chystáme osláviť narodenie Krista je urážkou jeho samotného, rodičov Márie a Jozefa, chlieva aj samotného Boha, biologického otca Ježiša.
Zdobením ihličnatých stromov prapodivnými krehkými ozdobami, svetielkami a sladkosťami urážame Palestínu, rodnú zem Ježiška. Či vari rastú jedličky, smrečky, borovičky v Palestíne?
Darčeky. No čo už asi Ježiško po narodení potreboval? Náhradu materského mlieka (napríklad sunar), nejakú jednoduchú hračku (hrkálku) a základné očkovanie aby vydržal aspoň do veku 33 rokov. Tak načo to dnešné vymetanie chrámov mamonu? Kostým, parfém, lyže, kravatu, nohavice, sukňu, kožuch, auto, mobilný telefón... (aj tak si to každý obdarovaný vymení za niečo úplne iné, ak darujúci nenápadne ku dračeku podstrčí aj výpis z registračnej pokladne). Dá niekto niekomu pod stomček očkovanie? Napríklad proti malárii, či tetanu? Zamyslime sa.
Ryba. Zabi svojho kapra. Vypraž ho a zadrhni sa jeho kosťou. To sú tie rybacie nálepky na zadných častiach áut kresťanov : „Za Ježiša aj rybu zabijem.“
A tak sa radšej v tieto dni prehlásim za potomka Piláta Ponského. V strachu a v úzkosti čakám na Ramadán.