Písmo:
A-
|
A+
Keď prvé bozky
rozčeria naše telá,
keď je búrka v ušiach
a mrazom horia čelá,
keď dážď vlahy obmýva
intímností prahy,
vtedy sa vznášaš
mi v náručí
ľahúčko, bez námahy.
Nehľadám zblúdilé vnemy,
ani erozóny,
iba načúvam srdcu,
ako čisto Ti zvoní.
Iba Ťa milujem
a som tým plný celý,
iba Ťa zbožňujem,
nič nás už nedelí.
Pobozká ma chvenie,
cítim kde sa rodí,
krásne krvi vrenie,
až do neba schody..
