Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(2)
Dal som Ti krídla oceľové,
tak veľmi túžila si lietať.
Na chvíľu pozrieť sa tam hore,
v pocitoch nádherných
sa zmietať.
Keď dotyky nás presvedčili
o bezpečí v tej výši,
v kolíske Lásky, tak mocnej
a stálej,
aj duša šťastím kričí.
Predstavil som Ťa Láska
moja,
milovanému kraju,
ten pocit, keď sa srdcia
spoja,
ten podobá sa raju.
Strach nebol, bola iba
krása,
žila si nový naplnený
sen,
ktorý si znova, tisíckrát
a zasa,
na plátne srdca, šťastný
premietnem.
