Písmo:
A-
|
A+
Najkrajšie jazero môjho
detstva
dnes živí koruny
stromov.
V nich šumia príbehy
vetra,
ja po nich vraciam sa
domov.
Jazero s ambíciami
byť najkrajším,
videl som jeho plány,
od modrej hladiny raz
vzlietnu aj kormorány.
Jazero môjho detstva,
na krajoch s leknami,
rozpráva detinské
pestvá,
pretkané vlnkami.
Jazero zo snov ma
volá,
prosebne, deň čo deň,
príď človek, zachráň ma
a ja ti vrátim sen.
Vyrvi šíp zo srdca
nedokončenej hrádze,
nech voda ovlaží
korene suchej mládze.
Tej vody z prítoku,
môžeš sa napiť smelo,
príď prosím a zavŕš,
nedokončené dielo !
