Jednoduchá Láska, nie je taká preto,
že má málo ducha, že v nej citu nieto.
Tá jej jednoduchosť, iné má slabosti.
Nemôže prevnímať vzácne rozličnosti,
ktoré Láska dáva, keď je celkom iná,
keď vie srdcia trápiť, tak že hlavy stína.
Láska zas zložitá, má kruté zvláštnosti,
vybičuje túžby do samých krajností.
Aby v naplnení Lásky túžob čaše,
preliali sa silou, ktorá všetko skmáše.
Milovať je krásne, aj byť milovaný,
život však vytvára mnohé kruté drámy,
že nemáš tušenia, čo sa zajtra stane.
V Láske je chvíľu mier, chvíľu rinčia zbrane.
Tie chvíle čakania, na dni plné nehy,
trhajú na kusy, sŕdc vzdialené brehy.
No predsa na niečo sú osožné vari,
keď Lásky verš sa zrodí v čakaní, čo kvári.
A v čase splynutí, vždy v novom scenári,
učí nás milovať, trpieť i radovať.
Robí chvíľu vzácnou, váži čas a básňou
chváli Lásku zato, že nám z duše zbiera
cit a jeho miera,
je nám nehy zlatom.
Aby Láska bola, aby bola stále,
hoci jej útrapy, vôbec nie sú malé.
