
Križovatky a rázcestia,
tak veľakrát sme na nich
stáli.
Bolo to fajn, keď
zasvietila zelená,
na červenej sme sa
snáď podvedome báli.
Na križovatkách života,
tak bezradní a často
nekonečne sami,
nerozhoduje ovplyvnená
porota,
skôr Šťastie či Osud,
ukrytý za hviezdami.
Vykročiť,vyriecť, spečatiť,
na skutok zmeniť
predsavzatý smer,
hoc milujeme na smrť,
je to ťažké a možno
trochu aj nie fér.
Na rázcestiach sú
postavené kríže,
ako symboly trápení.
Z rán duše, sa nikto
nevylíže,
bolesť má koreň
v svedomí.