Loktibrada smútku

 Nepodarený trpaslík smútku,

vyškiera sa mi po stý raz.

V starom, kapustnom súdku,

už vystrojil si hodokvas.

Vari sa nezbavím ho nikdy,

čo som ja komu urobil,

že Loktibradou je na mojom pupku

a tajne uberá mi síl ?

Neviem, čo robiť, ako zmárniť,

ten pocit trpký, trúchlivý ,

už dokázal by som ho aj zabiť,

denne som z neho zúrivý.

Hlt koňaku a fľaša vína,

boli bezmocné priateľky.

Tak zložil som len hlavu do perín

a šuchol sa do svojej postieĺky.