
Nádej má farbu zelenú,
jarou žiaria aj tvoje oči,
pre túžbu diaľkou väznenú
aj na dno sopky odovzdane
vkročím.
Hoci ťa dlho nečujem,
dôvera šľachtí závoj času,
sám zatracujem každý tieň,
ktorý sa snaží
poškvrniť tú krásu.
Slzy sú dávna prežitok,
veď s tebou obraz dostal rám,
našla si liek aj na smútok,
srdce má dvere dokorán.
Iba čas sa ma dotýka,
rukou, deň zo dňa viacej clivou,
keď tvoje meno zaznie do ticha
nádej sa vracia s novou
silou.
Čakanie, to je údel milencov,
túžba chce byť odmenou času,
láska vie kričať aj bez slov,
v jej mene vzývam tvoju
krásu.