Písmo:
A-
|
A+
Nepochybujem o Láske,
ktorú iba Ty vieš v srdci
niesť.
Ale cítim aj nesmiernu
silu bolesti,
v ktorej volíš, tú najsprávnejšiu
z ciest.
Kde cit a neha,
je bezbrehá a zmysel matky,
riadi každý smer,
tam nestrojím sa do obrany,
hoc mrieš mi ticho
pred očami,
krásna Ahasfer.
Akú to Lásku núkajú Ti,
či nevidíš, že s nehou
nemá nič,
že každý chce len
zotročiť Ťa
a za chrbtom, už
schovávajú bič ?
Keď štvaná si a sledovaná,
keď dýchaš iba otrávený
vzduch,
keď je im jedno, že si mama
a chvíľami len,
"spáva v Tebe duch."
Už raz si bola v "bielom
svete",
kde kára smútku,
viezla smrti kríž.
Vtedy len jeden človek
vedel,
že k životu sa ešte
navrátiš.
Dnes ten, kto v silu Lásky
ešte verí,
dúfa ticho, a s nádejou,
že splní sa,
čo sme tak veľmi, veľmi
chceli...
