Sme dobré "stádo"
ktoré má nesmiernu silu
a predsa pokorne bľačí v košiari.
Načo čakáme ?
aby sme v poslednú chvíľu
prehrali boj skôr,
než sme ho začali ?
Čakáme na novú generačnú vlnu,
alebo blesk z jasného neba ?
Ťažko povedať,
cítim len, že nebezpečne,
ubúda i chleba.
V pestrej Európe rozkradnutí
hľadáme poživeň.
Pokorne platíme pokuty,
hľadáme tichý tieň.
Povolenú rýchlosť,
nám merajú všade.
Nevadí, že tam to život
neohrozí,
merajú aj na estakáde,
hlavne, že luk strachu
je napnutý.
Už milšia je nám
aj červená hviezda,
viac ako socialne rozdiely.
Lastovičky nám v iných
krajinách hniezdia,
cítime, že sme zas v pr...
iestore košiara,
kde niet rozumného
barana.
Nechce sa nám už
poslúchať, keď vlk uchmatol
ďaľšiu "sestru"
dnes zarána.






