Písmo:
A-
|
A+
Na krídlach spomienok,
pod kvapkami dažďa,
rodí sa do plienok
obrazu snáď každá
predstava.
Vidím Ťa v ňom stále,
škrtám každé -ale
a rozum zastáva.
Neviem, čo potom
riadi ma,
čím myslím a cítim,
akým to riečišťom
svoju myseľ sýtim ?
Neviem.
Ale niečo určite je,
medzi nebom a zemou,
že z toho šťastný som
ako muž
a Ty sa cítiš byť,
milovanou ženou.
