Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(3)
Únava z prebdenej noci
zabila poslednú buňku túžby.
Zhasol plamienok sviece po polnoci,
údy odmietli konať verné služby.
S hrkotom vzdychu desaťročí,
umieram v spánku nahý do kostí.
Bojím sa pohľadu do tvojich očí
a nevyslovenej ľútej krutosti.
Si žabka moja voňavo osprchovaná,
s dotykom lona usínam znavený.
Neviem sa dočkať zrodeného rána
s uterákom na krku v rohu arény.
