Otázky zodpovedané v texte:
Prečo sú platy na Slovensku nižšie ako v Rakúsku? Kedy sa rozdiel v platoch vyrovná?
Čo konkrétne robia ľudia v západnej Európe inak? Čo môžem urobiť ja preto, aby som zarábal porovnateľne s nimi?
Čo má urobiť Slovák, aby sa vyhol riziku chudoby?
Odpovedali:
Maroš Servátka, ekonóm, profesor experimentálnej ekonómie na Macquarie Business School v Sydney,
Filip Schlosser, tvorca Financopedie - najlepšieho účtu o finančnej gramotnosti na Slovenskom Instagrame,
Mojmír Hampl, člen vedenia Národní rozpočtové rady ČR, v minulosti víceguvernér Českej národnej banky. Autor knihy Pro Čechy je nebe nízko. Pojďme chtít víc!
Ak chcete vedieť viac, pozrite sa na diskusiu Maroša, Mojmíra a Filipa na videu. Dozviete sa odpovede napríklad na otázky: Je reálne chcieť západné mzdy, ale našu cenovú hladinu? Aké najčastejšie chyby robia politici pri snahe dosiahnuť vyššiu životnú úroveň obyvateľstva? Ako sme na tom s kritickým myslením? Sme vo fáze imitácie, prečo by sme mali prejsť do fázy inovácie? Aké chybné kroky robíme pri snahe o zvýšenie životnej úrovne? Prečo môže byť problém, ak nemáme globálne myslenie?
Prečo sú platy na Slovensku nižšie ako v Rakúsku? Kedy sa rozdiel v platoch vyrovná?
Filip Schlosser:
To je ako otázka, prečo sú platy na Ukrajine nižšie ako na Slovensku. Nevyrovnajú sa ešte desiatky rokov. V prvom rade sme zaspali dobu, a kým sme sa dostali z bývalého režimu, západne krajiny vrátane Rakúska sa od nás vzdialili životnou úrovňou na desiatky krokov. V druhom rade je naša ekonomika oproti Rakúsku alebo Dánsku či Nórsku, založená hlavne na fabrikách. Taký vedec zarobí určite násobne viac ako robotník za pásom a násobne viac aj odvedie daní a odvodov, z čoho môže opäť ťažiť štát a vybudovať lepšiu infraštruktúru a poskytnúť kvalitnejšie vzdelanie.
Maroš Servátka:
Problém je zložitejší, ako sa môže na prvý pohľad zdať. Mzda plus mzdové náklady nemôžu prevýšiť hodnotu zamestnancom vyrobeného tovaru alebo služby, ináč by zamestnávateľ prerobil. Hodnota z pohľadu zamestnávateľa závisí od dvoch faktorov: produktivity práce (napríklad, koľko chlebov pekár napečie alebo koľko ľudí kaderníčka ostrihá) a obdržanej ceny za výsledný produkt. Určujú strop, koľko si zamestnávateľ môže dovoliť zamestnancovi zaplatiť. Obdržaná cena je ovplyvnená preferenciami a kúpyschopnosťou klientely, výškou DPH, prípadne aj reguláciou. Aby sa zvýšila mzda, potrebujeme zvýšiť produktivitu, najmä investíciami do výrobného kapitálu či novými technológiami. Druhá možnosť je zamerať sa na výrobu tovarov a služieb, ktoré majú vyššiu pridanú hodnotu. Úlohu tiež zohráva konkurencia na trhu práce – čím viac potenciálnych zamestnancov ponúka tie isté schopnosti, tým bude mzda nižšia. Zvýšený dopyt zamestnávateľov zase tlačí mzdy smerom hore.
