O Sputniku a ministrovi financii

Písmo: A- | A+

Počas pandémie sa začalo diskutovať, ako sa z nej čo najrýchlejšie dostať. A tak sa začalo s výrobou vakcín. Ani Rusko sa nenechalo zahanbiť a pustilo sa do výroby tiež.

Sputnik. Pre niektorých znak geopolitického boja, pre niektorých hybridná zbraň a pre niektorých cesta, ako sa dostať z pandémie. Jedna strana ju chváli, druhá kritizuje. Sputnik sa v poslednej dobe stal nielen liekom, ale aj poriadne diskutovanou témou v spoločnosti. Stal sa liekom, ktorý bol jedným z faktorov koaličnej krízy a koniec-koncov aj položenia vlády. Či je bezpečná, ešte nemôžeme celkom hovoriť, no minimálne jeden vedľajší účinok má.

Ruský Sputnik V sa stal jednou z kontroverzných a najdiskutovanejších tém, najmä v Strednej a Východnej Európe. Pomaly sa ale dostáva aj do pozornosti celého sveta. Aké sú vlastne problémy so Sputnikom? Sú to už dávno známe problémy akými sú napr.: slabá vzorka dobrovoľníkov, neznáma účinnosť vakcíny, neznáme vedľajšie účinky či celkovo nedostatok informácii. Najviac ma ale na tom celom zaráža jedna vec. Ako je možné, že Rusko bez váhania ponúkne 2 000 000 dávok nejakému Slovensku, keď vo vlastnom štáte, po prvé o ňu obyvatelia nemajú záujem a po druhé očividne dávok nie je dostatok ani pre samotné Rusko? O čo tu potom ide, ak nie o akúsi hru? Možno už túto debatu máme za sebou, ale stále ma to neprestáva udivovať.

Tému Sputnika opäť otvoril Igor Matovič, ktorý vo štvrtok navštívil Moskvu. V hlave mi idú dve otázky. Prečo bol náš minister financií v Rusku rokovať o Sputniku? Keby to bol, napr. premiér alebo minister zdravotníctva, určite by mi to tak do očí nebilo. Ak ho už teda má trápiť Sputnik, tak jedine vtedy, keď bude vyjednávať nejakú prívetivú cenu. A určite by kvôli tomu do Ruska nejazdil. A čo vlastne vyrokoval? Vyzerá to tak, že nič. Navyše si Rusi vypýtali späť tých 200 000 dávok, ktoré sme na letisku v Košiciach tak nádherne vítali. Samozrejme, nechýbalo ani Matovičove tradičné gesto – zvaliť všetko na druhých, pretože to oni pokazili. Zamyslime sa nad tým. Matovič tu ide hádzať zodpovednosť na iných – tentokrát na ŠÚKL. Igor Matovič označil „páchateľov“, zabudol ale, že ŠUKL akosi nedostal dohodu podpísanú s Ruským fondom priamych investícii, že nedostal dostatok potrebných informácii o vakcíne, a že sme zrejme dostali inú vzorku na testovanie, aké boli prezentované v Lancete. 

Igor Matovič sa už nedá brať vážne. Po tom všetkom by si už viac pozornosti ani nemal zaslúžiť. Stále je ale vo vláde a zatiaľ nerobí o nič lepšie kroky, ako keď bol premiérom. Správa sa podľa Ficovej vety – „...nikam neodchádzam.“ Ako keby si vytvoril nový post – Expremiér Slovenskej republiky a spokojne si hovel ďalej. Z premiérskej stoličky sa odchádza ťažko, najmä ak ste v nej neboli dlho. Ale nikto za to nemôže. Môže si za to sám Matovič. To ako vládol a ako sa správal, z neho urobilo najnepopulárnejšieho politika. Igor Matovič úplne pozmenil význam porekadla: Kto druhému jamu kope, sám do nej spadne. Akurát, že nikto druhý neexistuje. Igor Matovič pritom všetkom stratil všetku sebakontrolu a neubránil sa tvrdým statusom s expresívnymi výrazmi.

Nie. Igor Matovič nie je človek, ktorý by mal zastávať akýkoľvek vládny post, hoc by to malo byť aj ministerstvo mágie. Stále nedospel do bodu, kedy jeho správanie bude prinajmenšom štátnické. Igor Matovič návštevou Ruska a najmä Maďarska, znemožnil rešpektované inštitúcie na Slovensku. Pritom asi zabudol, že za jeho vlády, a za jeho, už teraz bývalého ministra zdravotníctva, sa Sputnik poslal do Biomedicínskeho centra SAV. 

O čo tu teda ide? Neviem. Akosi sa v tom celom začínam strácať. Už mi skoro nič nedáva logiku. Nuž, dúfam, že tomu niekedy všetci porozumieme.

Skryť Zatvoriť reklamu